Evanjelický › 1. Samuelova › 22

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Dávid sa skrýva pred Saulom v Adulláme1 Tak Dávid od­išiel od­tiaľ a unikol do adul­lám­skej jas­kyne; keď o tom počuli jeho bratia a celý dom jeho ot­ca, zišli sa k ne­mu. 2 Okolo neho sa zhromaždili všet­ci sužovaní, všet­ci za­dlžení a všet­ci za­tr­pk­nutí. Stal sa im vod­com. Bolo s ním asi štyris­to mužov. 3 Od­tiaľ od­išiel Dávid do moáb­skej Mic­py a po­vedal moáb­skemu kráľovi: Prosím ťa, nech môj otec a mat­ka ostanú s vami, kým sa nedoz­viem, čo učiní so mnou Boh. 4 Do­viedol ich pred moáb­skeho kráľa a bývali s ním po všet­ky dni, kým bol Dávid v onej pev­nos­ti. 5 Ale prorok Gád po­vedal Dávidovi: Nebývaj v pev­nos­ti, ale choď do Jud­skej krajiny. Dávid teda od­išiel do lesa Cheret. Saul vyvraždí kňazov v Nóbe6 Saul sa do­počul, že sa ob­javil Dávid i mužovia, ktorí boli s ním. V tom čase sedel Saul v Gibei, na výšine pod tamariškou. Kopiju si držal v ruke a všet­ci jeho služob­níci stáli okolo neho. 7 Saul po­vedal služob­níkom, ktorí stáli okolo neho: Čuj­te ma, Ben­jamín­ci! Či vám syn Izajov dá všet­kým polia a vinice? Či vás všet­kých ustanoví za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad stotinami? 8 Hej, všet­ci ste sa sprisahali proti mne, a nebolo ni­koho, kto by mi pre­zradil, že môj syn urobil zmluvu so synom Izajovým, a nieto ni­koho, kto by ma z vás ľutoval a kto by mi pre­zradil, že môj syn vzbúril môj­ho služob­níka proti mne, aby mi strojil ú­klady ako dnes? 9 Tu od­povedal Dóég Edóm­sky, ktorý tiež stál medzi služob­ník­mi Sau­lovými: Videl som syna Izajov­ho, keď prišiel do Nóbu k Achímelechovi, synovi Achitúbov­mu. 10 Ten sa do­pytoval Hos­podina v jeho záuj­me, dal mu po­krm aj meč Filištín­ca Goliáša. 11 Vtedy kráľ dal za­volať kňaza Achímelecha, syna Achitúbov­ho, a celý dom jeho ot­ca, kňazov, ktorí boli v Nóbe. A všet­ci prišli pred kráľa. 12 Vtedy kráľ po­vedal: Počúvaj, syn Achitúbov! Ten od­povedal: Tu som, pane! 13 Po­vedal mu Saul: Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty a syn Izajov, keď si mu dal chlieb i meč a do­pytoval si sa Hos­podina v jeho záuj­me, aby po­vs­tal proti mne a strojil mi ú­klady ako dnes? 14 Vtedy od­povedal Achímelech kráľovi: Kto ti je zo všet­kých tvojich služob­níkov taký ver­ný ako Dávid; je i zaťom kráľovým a veliteľom tvojej teles­nej stráže; taký vážený je v tvojom dome! 15 Či som sa len dnes začal do­pytovať Boha v jeho záuj­me? Ani zďaleka! Nech kráľ ne­pred­po­kladá o svojom služob­níkovi a o celom dome môj­ho otca niečo také, lebo tvoj služob­ník ne­vedel o tom všet­kom nič, ani naj­menej. 16 Ale kráľ po­vedal: Musíš zo­mrieť, Achímelech, ty i celý dom tvoj­ho ot­ca. 17 Po­vedal kráľ svojej osob­nej stráži, ktorá stála pred ním: Pri­stúp­te a po­bite kňazov Hos­podinových, lebo držia s Dávidom. Lebo vedeli, že je na úteku, a ne­prez­radili mi to. Avšak kráľovi služob­níci nech­celi po­z­dvih­núť ruku a oboriť sa na kňazov Hos­podinových. 18 Vtedy kráľ po­vedal Dóégovi: Pri­stúp teda ty a obor sa na kňazov! Dóég Edóm­sky pri­stúpil a oboril sa na kňazov; za­bil v ten deň osem­desiat­päť mužov, ktorí nosili ľanový efód. 19 Aj Nób, kňaz­ské mes­to, vy­hubil os­trím meča; tak muža ako ženu, dieťa ako dojča, vola, osla i ovcu vy­hubil os­trím meča. 20 Za­chránil sa len jeden syn Achímelecha, syna Achitúbov­ho, menom Eb­játár, a utiekol za Dávidom. 21 Eb­játár oznámil Dávidovi, že Saul po­bil kňazov Hos­podinových. 22 Dávid po­vedal Eb­játárovi: Už v ten deň, keď tam bol Dóég Edóm­sky, som vedel, že to určite oznámi Sau­lovi. Ja som za­vinil záhubu všet­kých duší domu tvoj­ho ot­ca. 23 Zo­staň u mňa, neboj sa, lebo kto by siahal na môj život, bude siahať i na tvoj. Ale pri mne budeš v bez­pečí.