Evanjelický1. Samuelova17

1. Samuelova

Vojna Izraelcov s Filištíncami1 Filištín­ci zo­brali svoje voj­ská do boja a zhromaždili sa pri Sóchu, ktoré je v Jud­sku, a táborili medzi Sóchom a Azekou pri Efes-Dam­míme. 2 Ale Saul a iz­rael­skí mužovia sa zhromaždili a táborili v údolí Élá a zoradili sa do boja proti Filištín­com. 3 Filištín­ci stáli na vr­chu z tam­tej strany a Iz­rael­ci stáli na vr­chu z tej­to strany, medzi nimi bolo údolie. 4 Z voj­ska Filištín­cov vy­stupoval pred­bojov­ník, ktorého meno bolo Goliáš z Gatu, vy­soký šesť lakťov a jed­nu piaď. 5 Na hlave mal bron­zovú pril­bu a ob­lečený bol do šupinatého pan­ciera, ktorý vážil päťtisíc šekelov bron­zu. 6 Na nohách mal kovové holene a na pleciach bron­zový oštep. 7 Rukoväť jeho kopije bola ako tkáčs­ky návoj a hrot jeho kopije vážil šesťs­to šekelov železa. Nosič jeho štítu kráčal pred ním. 8 Za­stal si a vy­krikoval na iz­rael­ské šíky: Načo ste vy­šli a na­stupujete do boja? Či som ja nie Filištínec a vy služob­níci Sau­lovi! Vy­ber­te si muža, ktorý by zo­stúpil ku mne. 9 Ak bude vládať bojovať so mnou a za­bije ma, tak budeme vašimi sluhami, ale ak ja pre­môžem jeho a za­bijem ho, vy nám budete pod­daní a budete nám slúžiť. 10 Filištínec po­kračoval: Dnes som tupil iz­rael­ské šíky. Daj­te mi muža, aby sme spolu zápasili. 11 Keď Saul a celý Iz­rael počul tieto slová Filištín­ca, zľak­li sa a náram­ne sa báli. 12 Dávid bol synom Ef­ratej­ca z Bet­lehema Júdov­ho, ktorý sa volal Izaj a mal osem synov. Za čias Sau­la bol už pri­starý, aby na­stúpil s mužs­tvom. 13 Traja naj­starší synovia Izajovi od­išli so Sau­lom do boja. Mená tých­to troch synov, ktorí od­išli do boja, boli: pr­vorodený Elíáb, druhý Abínádáb a tretí Šam­má. 14 Dávid bol však najm­ladší, traja naj­starší šli teda za Sau­lom. 15 Dávid z času na čas od­chádzal od Sau­la pásť v Bet­leheme ovce svoj­ho ot­ca. 16 I vy­chádzal onen Filištínec a stával tam ráno a večer štyrid­sať dní. Dávid a Goliáš17 Vtedy po­vedal Izaj svoj­mu synovi Dávidovi: Nože vez­mi svojim bratom éfu praženej pšenice a tých­to desať chlebov a bež s tým do tábora k svojim bratom. 18 Tých­to desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny, po­zri sa za svojimi brat­mi, či sa im dob­re vodí. Prines o nich správu. 19 Medzi­tým Saul, oni a všet­ci mužovia Iz­raela bojovali v údolí Élá s Filištín­cami. 20 Dávid vstal včas­ráno a ovce zveril strážnemu, zbalil sa a šiel, ako mu pri­kázal Izaj. Keď prišiel k vozovým hrad­bám, voj­sko, ktoré sa zoraďovalo do šíku, pre­puk­lo v bojový krik. 21 Zoradil sa Iz­rael aj Filištín­ci do boja: šík proti šíku. 22 Vtedy Dávid zveril svoj výs­troj strážcovi a bežal k bojovému šíku. Keď k nemu prišiel, pýtal sa svojich bratov, ako sa majú. 23 Keď hovoril s nimi, práve vy­stúpil z bojového šíku Filištín­cov pred­bojov­ník Filištínec menom Goliáš z Gatu. Vy­krikoval tie is­té slová ako pred­tým, takže to Dávid počul. 24 Keď všet­ci iz­rael­skí mužovia uvideli toh­to muža, utekali pred ním, veľmi sa báli. 25 Nato iz­rael­skí mužovia vraveli medzi sebou: Či ste videli toho muža, ktorý vy­stupoval? Vy­stupoval pre­to, aby hanil Iz­rael. Pre­to muža, ktorý by ho za­bil, kráľ ob­sype veľkým bohat­stvom, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca urobí slobod­ným v Iz­raeli. 26 Nato sa Dávid opýtal mužov, ktorí stáli pri ňom: Čo do­stane muž, ktorý za­bije toho Filištín­ca a sníme po­hanenie z Iz­raela? Veď kto je ten ne­ob­rezaný Filištínec, čo po­tupoval šíky živého Boha? 27 Ľud mu od­povedal tými is­tými slovami: To a to do­stane muž, ktorý ho za­bije. 28 Keď však jeho naj­starší brat Elíáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, na­hneval sa na Dávida a po­vedal: Načo si sem prišiel? Na koho si nechal tých nie­koľko oviec na púšti? Po­znám tvoju pýchu i zlobu tvoj­ho srd­ca. Nato si prišiel, aby si videl bit­ku! 29 Ale Dávid od­povedal: Čože som urobil? Veď som sa len pýtal. 30 Ob­rátil sa od neho k inému a opýtal sa to is­té. Ľud mu od­povedal tak ako pred­tým. 31 Keď počuli Dávidove slová, oznámili ich Sau­lovi a ten si ho pred­volal. 32 Dávid po­vedal Sau­lovi: Nech z neho ni­kto ne­má strach; tvoj služob­ník pôj­de a bude bojovať s tým Filištín­com. 33 Saul od­povedal Dávidovi: Ne­môžeš ísť proti tomu Filištín­covi a bojovať s ním, veď ty si chlapec, ale on je bojov­níkom od svojej mlados­ti. 34 Ale Dávid po­vedal Sau­lovi: Tvoj služob­ník bol pas­tierom pri stáde svoj­ho ot­ca; keď prišiel lev alebo med­veď a od­vliekol ovcu zo stáda, 35 pus­til som sa za ním, zrazil som ho a vy­tr­hol som mu ju z tlamy. Keď sa oboril na mňa, chytil som ho za bradu a bil som ho, kým som ho nezabil. 36 Aj leva a med­veďa za­bil tvoj služob­ník, a ten­to ne­ob­rezaný Filištínec bude ako jeden z nich, pre­tože hanil šíky Boha živého. 37 Ďalej Dávid hovoril: Hos­podin, ktorý ma vy­tr­hol z moci leva a z pazúrov med­veďa, vy­trh­ne ma i z ruky toho Filištín­ca. Vtedy po­vedal Saul Dávidovi: Choď, a Hos­podin bude s tebou! 38 Po­tom Saul ob­liekol Dávida do svojich šiat, dal mu na hlavu bron­zovú pril­bu a na­vliekol mu pan­cier. 39 Dávid si pri­pásal i meč na šaty a chcel po­kročiť, ale nebol na to navyk­nutý, a tak po­vedal Sau­lovi: Ne­vládzem v tom chodiť, lebo nie som na to navyk­nutý. I zložil to Dávid zo seba. 40 Vzal si do ruky palicu, vy­bral z po­toka päť hlad­kých kameňov, vložil ich do kap­sy medzi pas­tier­ske náčinie, ktoré mal, vzal si do ruky prak, a tak sa pri­bližoval k Filištín­covi. 41 Filištínec sa stále viac a viac pri­bližoval k Dávidovi; muž, ktorý niesol jeho štít, kráčal pred ním. 42 Keď Filištínec po­zrel a videl Dávida, po­hr­dol ním, lebo bol len mladíkom čer­venolícim a pek­ným na vzhľad. 43 Filištínec po­vedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš proti mne s palicou? Filištínec pre­klínal Dávida svojimi boh­mi. 44 Ďalej Filištínec hovoril Dávidovi tak­to: Len poď ku mne, nech dám tvoje telo nebes­kému vtác­tvu a poľnej zveri! 45 Nato Dávid od­povedal Filištín­covi: Ty pri­chádzaš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hos­podina moc nos tí, Boha iz­rael­ských šíkov, ktorého ty si po­tupoval. 46 Dnes ťa Hos­podin vy­dá do mojich rúk, zrazím ťa a zo­tnem ti hlavu. Dnes vy­dám mŕt­voly filištín­skeho voj­ska nebes­kému vtác­tvu a zem­ským šel­mám, aby celá zem po­znala, že je Boh v Iz­raeli. 47 A aby sa celé toto zhromaždenie do­zvedelo, že Hos­podin ne­vys­lobodzuje mečom a kopijou, lebo toto je Hos­podinov boj; On vás vy­dá do našich rúk. 48 Keď Filištínec vstal a pri­bližoval sa k Dávidovi, Dávid sa poponáhľal a vy­behol zo šíku proti Filištín­covi. 49 Vtom Dávid siahol rukou do kap­sy, vy­bral kameň, hodil ním z praku a ud­rel Filištín­ca do čela; kameň sa mu vrazil do čela, takže padol tvárou na zem. 50 Tak pre­mohol Dávid Filištín­ca prakom a kameňom, zrazil Filištín­ca a usmr­til ho, i keď ne­mal v ruke meč. 51 Dávid pri­behol, po­stavil sa nad Filištín­ca, vzal jeho vlast­ný meč, vy­tiahol ho z pošvy a za­bil ho. Odťal mu ním hlavu. Keď Filištín­ci videli, že silák zo­mrel, dali sa na útek. 52 Vtedy po­vs­tali iz­rael­skí a jud­skí mužovia, kričali a prena­sledovali Filištín­cov až po Gát, ba až k bránam Ek­rónu. Smr­teľne ranení Filištín­ci padali po ces­te od Šaarajimu až po Gát a Ek­rón. 53 Keď sa Iz­rael­ci vracali z prena­sledovania Filištín­cov, vy­rabovali ich tábor. 54 Po­tom vzal Dávid hlavu Filištín­ca, doniesol ju do Jeruzalema, jeho zbrane však uložil vo svojom stane. 55 Keď Saul videl Dávida vy­chádzať proti onomu Filištín­covi, po­vedal veliteľovi voj­ska Ab­nérovi: Ab­nér, čí syn je tam­ten mladík? Ab­nér od­povedal: Na tvoj život, kráľ, ne­viem! 56 Kráľ po­vedal: Opýtaj sa, čí je ten mladík! 57 Keď sa Dávid po za­bití Filištín­ca vracal, Ab­nér ho vzal a pri­viedol pred Sau­la. Hlavu Filištín­ca držal vo svojej ruke. 58 Saul sa ho opýtal: Čí si ty syn, chlapče? Dávid od­povedal: Som synom tvoj­ho služob­níka Izaja Bet­lehem­ského.