Evanjelický › 1. Samuelova › 18

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Jonatánovo priateľstvo s Dávidom1 Keď Dávid do­hovoril so Sau­lom, duša Jonatánova sa spojila s dušou Dávidovou. Jonatán si ho za­miloval ako seba samého. 2 Saul ho toho dňa prijal k sebe a nedovolil mu vrátiť sa do ot­cov­ho domu. 3 Jonatán uzav­rel s Dávidom zmluvu, lebo si ho za­miloval ako seba samého. 4 Jonatán vy­zliekol plášť, ktorý mal na sebe, dal ho Dávidovi, ako i svoje rúcho a meč, i svoj luk a opasok. 5 Dávid tiahol všade, kam ho Saul po­sielal, a pri­tom si počínal roz­um­ne, takže Saul ho po­stavil na čelo bojov­níkov. To sa za­páčilo celému ľudu i Sau­lovým služob­níkom. Saulova nenávisť voči Dávidovi6 Pri ich príchode, keď sa Dávid vracal po za­bití Filištín­ca, vy­šli ženy zo všet­kých iz­rael­ských miest, spievali, tan­covali a výs­kali pred kráľom Sau­lom pri zvuku bub­nov a cim­balov. 7 Ženy si veselo po­spevovali: Porazil Saul svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc. 8 Nato sa Saul veľmi roz­hneval, lebo sa mu tá reč ne­páčila, a po­vedal: Dávidovi dali desaťtisíc, a mne len tisíc, už mu nič nechýba, len samé kráľov­stvo. 9 Pre­to od toho dňa hľadel Saul krivým okom na Dávida. 10 Na na­sledujúci deň prišiel na Sau­la zlý duch od Hos­podina, takže zúril vo svojom dome; Dávid však hral ako každý deň. A Saul mal v ruke kopiju. 11 Vtom Saul hodil kopiju a po­vedal si: Pri­bod­nem Dávida ku stene. Ale Dávid sa mu dvak­rát uhol. 12 Saul do­stal strach z Dávida, pre­tože Hos­podin bol s ním, ale od Sau­la od­stúpil. 13 Pre­to ho Saul od­stránil od seba a ustanovil ho za tisíc­nika. I vy­chádzal a vchádzal na čele ľudu. 14 Dávid si na všet­kých svojich ces­tách počínal múd­ro a Hos­podin bol s ním. 15 Keď Saul videl, že si veľmi múd­ro počína, bál sa ho. 16 Ale celý Iz­rael i Júda miloval Dávida, lebo on vy­chádzal a pri­chádzal na jeho čele. Dávid Saulovým zaťom17 Saul po­vedal Dávidovi: Hľa, svoju naj­staršiu dcéru Mérab ti dám za manžel­ku, len buď udat­ný a bojuj boje Hos­podinove. Pri­tom si však Saul sám po­mys­lel: Nech moja ruka ne­siah­ne na neho, ale nech siah­ne po ňom ruka Filištín­cov. 18 Dávid po­vedal Sau­lovi: Kto som ja a čo je môj rod, čeľaď môj­ho otca v Iz­raeli, aby som sa stal kráľovým zaťom? 19 V tom čase, keď Sau­lovu dcéru Mérab mali vy­dať za Dávida, dali ju za manžel­ku Mechólat­skému Ad­ríélovi. 20 Ale Sau­lova dcéra Míkal sa za­milovala do Dávida, a keď to oznámili Sau­lovi, páčilo sa mu to. 21 Saul si po­vedal: Dám mu ju, nech mu bude osíd­lom a nech na neho siah­ne ruka Filištín­cov. Pre­to Saul po­vedal Dávidovi druhýk­rát: Dnes máš byť mojím zaťom. 22 Svojim služob­níkom Saul pri­kázal: Hovor­te s Dávidom dôver­ne a po­vedz­te mu: Hľa, kráľovi sa páčiš, i všet­ci jeho služob­níci ťa majú radi, buď teda kráľovým zaťom. 23 Keď Sau­lovi služob­níci hovorili Dávidovi tieto slová, Dávid po­vedal: Či sa vám to zdá byť maličkosťou: stať sa kráľovým zaťom? Veď ja som chudob­ný a bez­výz­nam­ný muž! 24 Vtedy mu Sau­lovi služob­níci oznámili: Toto po­vedal Dávid. 25 Saul pri­kázal: Tak po­vedz­te Dávidovi: Kráľ si nežiada snub­ný dar, len sto filištín­skych ob­riezok, aby sa vy­konala po­msta nad kráľovými ne­priateľmi. Pri­tom Saul počítal s tým, že Dávid pad­ne rukou Filištín­cov. 26 Keď jeho služob­níci oznámili Dávidovi tieto slová, Dávidovi sa za­páčilo stať sa kráľovým zaťom. Ešte ani ne­up­lynuli určené dni, 27 keď Dávid vstal, od­išiel i so svojimi mužmi a po­bil z Filištín­cov dve­sto mužov; Dávid doniesol ich ob­riez­ky a v pl­nom počte ich odo­vzdal kráľovi, aby sa mohol stať kráľovým zaťom. Nato mu dal Saul svoju dcéru Míkal za manžel­ku. 28 Keď Saul videl a pre­svedčil sa, že Hos­podin je s Dávidom a že ho Sau­lova dcéra Míkal miluje, 29 ešte väčšmi sa bál Dávida. Tak sa Saul stal Dávidovým ne­priateľom na celý život. A filištín­ske kniežatá robili nájaz­dy. 30 Kedykoľvek tiah­li, Dávid si počínal múd­rejšie ako všet­ci Sau­lovi služob­níci. Tak sa jeho meno stalo veľmi sláv­nym.