Roháček › 1. Samuelova › 2

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Pieseň Anny.1 Vtedy sa mod­lila Anna a riek­la: Moje srd­ce plesá v Hos­podinovi. Môj roh je vy­výšený v Hos­podinovi. Moje ús­ta sa rozšírily nad mojimi ne­priateľmi, lebo sa radujem v tvojom spasení. 2 Nie je svätého, jako je Hospodin, lebo nie je nikoho krome teba; a nie je skaly, jako je náš Bôh! 3 Nehovor­te viacej vy­sokomyseľne! Nech nevychádza z vašich úst dr­zosť! Lebo Hos­podin je silný Bôh vševediaci a má skut­ky od­vážené. 4 Čo do lučišťa sil­ných bojov­níkov, polámaní sú oni aj ich lučište, a klesajúci sa opásali silou. 5 P­red­tým sýti, za chlieb sa najímajú do práce, a lační pre­stali lačnieť, ba až i ne­plod­ná porodila sed­moro, a tá, ktorá mala mnoho synov, zomd­lela. 6 Hos­podin usmr­cuje i oživuje; uvodí dolu do ríše smr­ti i vy­vodí z nej. 7 Hos­podin ochudobňuje i obohacuje, ponižuje, prav­da i po­vyšuje. 8 Po­z­dvihuje núdz­neho z prachu a z hnoja po­vyšuje chudob­ného, aby ho posadil s kniežatami, a stolicu slávy im dáva dedične. Lebo Hos­podinove sú stĺpy zeme a položil na ne okruh sveta. 9 Os­tríha nohy svojich svätých, a bez­božní umĺk­nu vo tme, lebo ni­kto ne­zvládze s­vojou silou. 10 Tí, ktorí sa prú s Hos­podinom, budú zdr­tení. Z neba bude hr­mieť na nich. Hos­podin bude súdiť končiny zeme a dá silu svoj­mu kráľovi a vy­výši roh svoj­ho po­mazaného. 11 Potom odišiel El­kána do Rámy, hore do svoj­ho domu. A chlapec po­sluhoval Hos­podinovi pred tvárou Éliho, kňaza. Hriechy synov Éliho.12 A synovia Éliho boli synmi beliála, ne­znali Hos­podina. 13 Lebo obyčaj tých­to kňazov pri ľude bola taká, že keď obetoval ktokoľvek nejakú bitnú obeť, prišiel mládenec kňazov, keď sa varilo mäso, a vid­licu s tromi zubami d­ržal vo svojej ruke. 14 A vrazil ju do umyváka alebo do kot­la alebo do pan­vy alebo do hr­n­ca, a všetko, čo vy­tiah­la vid­lica, vzal ňou kňaz a od­niesol. Tak robili celému Iz­raelovi, všet­kým, ktorí prišli do Síla. 15 Ba i prv ako za­pálili tuk, prišiel mládenec kňazov a po­vedal človekovi, ktorý obetoval: Daj mäsa, nech upečiem kňazovi, lebo ne­vez­me od teba vareného mäsa, ale ch­ce surové. 16 A keď mu po­vedal človek: Už hneď za­pália tuk, po­tom si vez­mi, jaké si žiada tvoja duša, odpovedal: Nie, ale teraz dáš, a keď nie, vez­mem na­silu. 17 A hriech tých mládencov bol veľmi veliký pred tvárou Hos­podinovou, lebo ľudia opo­vr­hovali obet­ným darom Hos­podinovým. Samuel pred Hospodinom. Jeho rodičia.18 A Samuel po­sluhoval pred tvárou Hos­podinovou, mládenček, opásaný ľanovým efodom. 19 A jeho mat­ka mu robievala pláštik a nosievala mu hore z roka na rok, keď ta chodievala so svojím mužom obetovať ročnú obeť bit­nú. 20 A Éli požeh­nal El­kánu i jeho ženu a po­vedal: Nech ti dá Hos­podin semeno z tej­to ženy za toho vyproseného, ktorého vyprosili pre Hos­podina. A tak odišli na svoje mies­to požehnaní. 21 Lebo Hos­podin navštívil An­nu, ktorá počala a porodila troch synov a dve dcéry. A chlapec Samuel rás­tol pred Hos­podinom. Éli dohovára svojim synom.22 A Éli bol veľmi starý a počul o všetkom, čo robili jeho synovia celému Iz­raelovi, i to, že ležiavali so ženami, ktoré konaly službu pri dveriach stánu shromaždenia. 23 A po­vedal im: Prečo robíte také veci? Lebo čujem o vašich zlých skut­koch od všet­kého tohoto ľudu. 24 Nie, moji synovia, lebo nie je to dob­rá po­vesť, ktorú čujem. Vediete ľud Hos­podinov k tomu, aby sa do­púšťali pre­stúpenia. 25 Ak zhreší človek proti človekovi, bude ho súdiť sud­ca; ale ak nie­kto zhreší proti Hos­podinovi, ktože sa mod­lit­bou pri­hovorí za neho? Ale ne­pos­lúch­li hlasu svoj­ho ot­ca, lebo Hos­podin ich chcel za­biť. 26 A chlapec Samuel rás­tol čo raz a bol milý jako u Hos­podina tak aj u ľudí. Hospodin tresce Éliho skrze proroka.27 A prišiel nejaký muž Boží k Élimu a riekol mu: Tak­to hovorí Hos­podin: Či nie je tak, že som sa zjavil domu tvoj­ho ot­ca, keď boli v Egyp­te, pre dom fara­onov? 28 A vy­volil som si ho zpomedzi všet­kých po­kolení Iz­raelových sebe za kňaza, aby obetoval zápal­né obeti na mojom ol­tári, aby kadil kadivo, aby nosil efod predo mnou. A dal som domu tvoj­ho otca všet­ky ohňové obeti synov Iz­raelových. 29 Prečo tedy šliapete po mojej bit­nej obeti i po mojej obil­nej obeti, ktoré som pri­kázal obetovať v tom­to príbytku? A viacej ctíš svojich synov ako mňa, aby ste sa tučili pr­votinami všet­kých obil­ných obetí od Izraela, môj­ho ľudu! 30 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov: Zais­te som bol po­vedal, že tvoj dom i dom tvoj­ho otca budú chodiť predo mnou až na veky. Ale teraz hovorí Hos­podin: Kdeže by som to urobil! Lebo tých, ktorí ma ctia, poc­tím; a tí, ktorí mnou po­hŕdajú, budú znevážení. 31 Hľa, idú dni, že odot­nem tvoje rameno i rameno tvoj­ho ot­ca, aby nebolo star­ca v tvojom dome. 32 A budeš vidieť úz­kosť príbyt­ku Pánov­ho vo všet­kom, čím dob­re činil Iz­raelovi, a nebude star­ca v tvojom dome po všet­ky dni. 33 Ale ti ne­vyt­nem až do po­sled­ného muža od svoj­ho ol­tára na­to, aby som trápil tvoje oči a bolesťou svieral tvoju dušu, a všetok dorast tvoj­ho domu po­mrie v naj­lepšom mužnom veku. 34 A toto ti bude znamením, čo prij­de na tvojich dvoch synov, na Chof­niho a Pin­chasa; obi­dvaja zo­mrú jed­ného a toho is­tého dňa. 35 A vzbudím si ver­ného kňaza, k­torý bude činiť tak, ako je to uložené v mojom srd­ci a v mojej duši. A vy­budujem mu stály dom, a bude chodiť pred mojím po­mazaným po všet­ky dni. 36 A stane sa, že každý, kto ešte pozostane v tvojom dome, prij­de sa mu po­kloniť za drob­ný peniaz striebor­ný a za peceň chleba a po­vie: Pri­deľ ma, prosím, k nie­ktorému kňazs­tvu, aby som zjedol kúsok chleba.