Roháček1. Samuelova14

1. Samuelova

Jonatán zbije posádku Filištínov.1 A stalo sa jed­ného dňa, že riekol Jonatán, syn Sau­lov, mláden­covi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prej­dime k po­sád­ke Filištínov, ktorá je tam­to na druhej stane! Ale svoj­mu ot­covi ne­povedal o tom. 2 A Saul dlel na kon­ci Gibee pod granátovou jab­loňou, ktorá bola v Mig­róne. A ľudu, ktorý bol s ním, bolo okolo šesťs­to mužov. 3 A Achiáš, syn Achitúba, brata Ichabóda, syna Pin­chasa, syna Éliho, kňaza Hos­podinov­ho v Síle, nosil efód. A ľud ne­vedel, že od­išiel Jonatán. 4 A medzi priechod­mi, ktorými hľadal Jonatán možnosť prejsť na po­sád­ku Filištínov, bola prík­ra skala jako zub z jed­nej strany priechodu a p­rík­ra skala jako zub z druhej strany priechodu; meno jed­nej bolo Bócec, a meno druhej Sene. 5 Jeden zub čnel od severa na­proti Mich­masu a druhý od juhu na­proti Gabe. 6 A Jonatán riekol mláden­covi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prej­dime k po­sád­ke tých­to ne­ob­rezan­cov; možno, že Hos­podin vy­koná za nás, lebo však Hos­podinovi nie je ťažko za­chrániť už či mnohom a či málom. 7 A jeho zbroj­noš mu po­vedal: Učiň všet­ko, čokoľvek je v tvojom srd­ci. Ob­ráť sa, kam chceš; hľa, budem s tebou podľa žiados­ti tvojho srd­ca. 8 A Jonatán riekol: Hľa, my prej­deme k mužom a ukážeme sa im. 9 Ak nám po­vedia tak­to: Čakaj­te, až prij­deme k vám, budeme stáť na svojom mies­te a ne­poj­deme hore za nimi. 10 Ale ak po­vedia tak­to: Poďte hore na nás, vtedy poj­deme hore, lebo ich Hos­podin vydal do našej ruky, a toto nám bude znamením. 11 A tedy sa ukázali obi­dvaja po­sád­ke Filištínov. A Filištíni po­vedali: Hľa, tam­to Hebreji vy­chádzajú z dier, do ktorých sa boli ukryli! 12 A mužovia po­sád­ky od­povedali Jonatánovi a jeho zbroj­nošovi a riek­li: Poďte hore k nám, a po­vieme vám niečo! Vtedy riekol Jonatán svoj­mu zbroj­nošovi: Poď za mnou hore, lebo ich Hos­podin vydal do ruky Iz­raelovej. 13 A tak vy­šiel Jonatán hore na svojich rukách a na svojich nohách a jeho zbroj­noš za ním. A padali pred Jonatánom, a jeho zbroj­noš za­bíjal za ním. 14 To bola pr­vá porážka, v ktorej za­bil Jonatán a jeho zbroj­noš okolo dvad­siatich mužov asi jako na pol kuse poľa, k­torý zorie pár volov za deň. 15 Na to povstal veliký strach, takže sa všet­ko trias­lo v tábore, na poli i vo všet­kom ľude. Po­sád­ka i ten zhub­ca sa tiež trias­li ­strachom, takže sa chvela zem, lebo to bol strach od Boha. 16 A Sau­lovi po­zorovatelia videli v Gibei Ben­jaminovej, že hľa, množs­tvo sa rozp­lýva a že chodí jako v nejakom zmät­ku sem a ta. Saul porazí vojsko Filištínov.17 Vtedy po­vedal Saul ľudu, ktorý bol s ním: Nože spočítaj­te mužs­tvo a vidz­te, kto od­išiel od nás! A keď spočítali, videli, že hľa, nebolo Jonatána ani jeho zbroj­noša. 18 A Saul po­vedal Achiášovi: Dones sem truh­lu Božiu. Lebo truh­la Božia bola toho dňa so syn­mi Iz­raelovými. 19 A stalo sa, kým hovoril Saul kňazovi, že hr­mot, ktorý bol v tábore Filištínov, sa šíril viac a viac a roz­máhal sa, a p­reto povedal Saul kňazovi: Nechaj tak. 20 Vtedy sa hur­tom shromaždili, Saul i všetok ľud, ktorý bol s ním, a prišli až k bit­ke, a tu hľa, meč druha bol ob­rátený proti jeho druhovi, a bol náramne veľký zmätok. 21 A boli aj Hebreji vše za Filištínov, ktorí tiež prišli s nimi do tábora na okolo, aj tí sa teraz ob­rátili, aby boli s Iz­raelom, ktorý bol so Sau­lom a s Jonatánom. 22 A všet­ci mužovia Iz­raelovi, ktorí sa skrývali na vr­chu Ef­rai­movom, počuli, že utekajú Filištíni, a p­ripojili sa aj oni a stíhali ich v boji bežiac tesne za nimi. Nesmyselný pôst od Saula.23 Tak zachránil Hos­podin Iz­raela toho dňa. A boj sa pre­tiahol až za Bét-áven. 24 A hoci boli mužovia Iz­raelovi ukonaní toho dňa, Saul za­viazal ľud prísahou po­vediac: Zlorečený muž, ktorý by jedol chlieb do večera, aby som sa po­mstil na svojich ne­priateľoch. A tak ni­kto zo všet­kého ľudu ne­okúsil chleba. 25 A všetok ľud zeme vošiel do lesa, kde bolo hoj­ne medu na poli. 26 A keď vošiel ľud do lesa, videl, že hľa, tečie med, ale ni­kto ne­siahol svojou rukou k svojím ús­tam, lebo ľud sa bál prísahy. 27 Ale Jonatán ne­počul, keď za­väzoval jeho otec ľud prísahou, a tak vy­strel koniec svojej palice, ktorú mal vo svojej ruke, a omočil ho do plás­ta medu a ob­rátil svoju ruku k svojim ús­tam, a rozs­vietily sa jeho oči. 28 Na to odpovedal ktorýsi z ľudu a riekol: Tvoj otec veľmi za­viazal ľud prísahou a po­vedal: Zlorečený muž, ktorý by dnes jedol chleba, hoci bol ľud ustatý. 29 Na to riekol Jonatán: Môj otec za­rmútil zem. Nože po­zrite, že sa rozs­vietily moje oči, keď som ochut­nal trochu tohoto medu. 30 A čo by bolo bývalo len vtedy, keby sa bol dnes smele najedol ľud z koris­ti svojich ne­priateľov, ktorú našiel! Lebo či by teraz nebola väčšia bývala porážka Filištínov? 31 A tak bili toho dňa z Filištínov od Mich­masa až do Ajalona. A ľud bol veľmi unavený. 32 Pre­to sa ľud vr­hol na korisť a na­berúc drob­ného dobyt­ka a volov a teliat porážal na zem, a tak jedol ľud s kr­vou. 33 Po­tom oznámili Sau­lovi a vraveli: Hľa, ľud hreší proti Hos­podinovi, lebo jie s kr­vou. A po­vedal: Do­pus­tili ste sa ne­ver­nos­ti. Do­vaľte ih­neď ku mne veľký kameň. 34 A zase povedal Saul: Rozídite sa medzi ľud a po­vedz­te im: Do­veďte ku mne každý svoj­ho vola a každý svoje dobytča a za­bíjaj­te tu a jedz­te a neh­rešte proti Hos­podinovi jediac s kr­vou. A tak do­viedol všetok ľud, každý vlast­noručne svoj­ho vola tej is­tej noci, a za­bíjali tam. 35 A Saul po­stavil ol­tár Hos­podinovi. To bol pr­vý ol­tár, ktorý po­stavil Hos­podinovi. Ľud vyslobodí Jonatána.36 A Saul po­vedal: Nože sídime za Filištín­mi vnoci a budeme lúpiť u nich až do ran­ného svet­la a ne­ponechaj­me z nich ni­koho. A po­vedali: Urob, čokoľvek sa ti vidí za dob­ré. Ale kňaz riekol: Pri­stúp­me prv sem k Bohu. 37 A tak sa pýtal Saul Boha: Či mám sísť za Filištín­mi? Či ich vydáš do ruky Iz­raelovej? Ale mu ne­od­povedal toho dňa. 38 Vtedy po­vedal Saul: Pri­stúp­te sem, všet­ci náčel­níci ľudu, a vy­zveďte a vidz­te, čím sa dnes vy­konal ten­to hriech? 39 Lebo jako že žije Hos­podin, ktorý za­chraňuje Iz­raela, keby to bolo hoci pre Jonatána, môj­ho syna, i ten zomrie. A ni­kto mu ne­od­povedal zo všet­kého ľudu. 40 Vtedy po­vedal všet­kému Iz­raelovi: Vy buďte na jed­nej strane, a ja a Jonatán, môj syn, budeme na druhej strane. A ľud po­vedal Sau­lovi: Urob, čo uznáš za dob­ré! 41 A Saul po­vedal Hos­podinovi, Bohu Iz­raelov­mu: Daj z­nať dokonale! A chytený bol Jonatán a Saul, a ľud vy­šiel z toho. 42 A Saul po­vedal: Hoďte los medzi mnou a medzi Jonatánom, mojím synom. A pos­ti­hnutý bol Jonatán. 43 Vtedy po­vedal Saul Jonatánovi: Po­vedz mi, čo si učinil? A Jonatán mu po­vedal a riekol: Kon­com palice, ktorú mám vo svojej ruke, som na­ozaj okúsil trochu medu. Nuž hľa, p­reto zomriem. 44 A Saul odpovedal: Nech tak učiní Bôh a tak nech pri­dá, že is­tot­ne zo­mrieš, Jonatáne! 45 Ale ľud po­vedal Sau­lovi: Či má zo­mrieť Jonatán, ktorý spôsobil túto tak veľkú zá­chranu v Iz­raelovi? Kdeže by! Jako že žije Hos­podin, ne­pad­ne vlas s jeho hlavy na zem, lebo veď s Bohom to učinil dnes. A tak vy­slobodil ľud Jonatána, a nezom­rel. 46 Vtedy od­išiel Saul hore nechajúc Filištínov, a Filištíni tiež išli na svoje mies­to. Saul sa zvrhne. Jeho čeľaď.47 A Saul zauj­múc kráľov­stvo nad Iz­raelom bojoval do­okola proti všet­kým svojim ne­priateľom, proti Moábovi, proti synom Am­monovým, proti Edomovi, proti kráľom Cóby, proti Filištínom, a všade, kam­koľvek sa ob­rátil, páchal ukrut­nosť. 48 Keď po­tom nadobud­nul moci, zbil Amalecha a tak vytrhol Iz­raela z ruky jeho lupiča. 49 A synovia Sau­lovi boli: Jonatán, Jišvi a Mal­kišua, a mená jeho dvoch dcér boly: meno staršej bolo Mérab, a meno mladšej Míkoľ. 50 A meno ženy Sau­lovej bolo Achino­am, dcéra Achimácova. A meno veliteľa jeho voj­ska bolo Ab­ner, syn Néra, strýca Sau­lov­ho. 51 Kíš, otec Sau­lov, a Nér, otec Ab­nerov, bol syn Abielov. 52 A voj­na bola krutá proti Filištínom po všet­ky dni Sau­love. A kde videl Saul nejakého muža udat­ného alebo sil­ného, vzal ho k sebe.

Roháček1. Samuelova14