Roháček › 1. Samuelova › 9

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Saul hľadá oslice.1 A bol nejaký muž z Ben­jamina, ktorému bolo meno Kíš, syn Abiela, syna Cerora, syna Bechorata, syna Afiacha, syna muža Ben­jaminov­ho, udat­ný muž zámožný. 2 Ten mal syna, ktorému bolo meno Saul, bol to statný mládenec a pek­ného vzhľadu, ani nebolo krás­nejšieho muža medzi syn­mi Iz­raelovými ako on; od svoj­ho pleca hore bol vy­šší od všet­kého ľudu. 3 A zt­ratily sa Kíšovi, Sau­lov­mu ot­covi, os­lice. A Kíš po­vedal Sau­lovi, svoj­mu synovi: Nože poj­mi so sebou jed­ného zo sluhov a zo­berúc sa idi, hľadaj os­lice! 4 Tak prešiel vrch Ef­rai­mov a prešiel zem Šalíša, ale nenašiel. Prešli aj zem Šaalím, ale ich nebolo, a prešiel i zem Ben­jaminovu, a nenašli. 5 Keď po­tom prišli do zeme Cúfa, po­vedal Saul svoj­mu sluhovi, ktorý bol s ním: Poď a vráťme sa, aby ne­upus­til môj otec od os­líc a neobával sa o nás. 6 A on mu po­vedal: Hľa, prosím, v tom­to mes­te je muž Boží, a je to vysoko ctený človek; všet­ko, čokoľvek po­vie, sa aj stane. Nože poďme teraz ta; možno, že nám oznámi našu ces­tu, ktorou by sme mali ísť. 7 Na to riekol Saul svoj­mu sluhovi: Dob­re, ale keď poj­deme, čo donesieme človekovi? Lebo chlieb sa už minul z našich kabiel, ani daru niet, ktorý by sme donies­li mužovi Božiemu. Čo máme? 8 A sluha zase od­povedal Sau­lovi a riekol: Hľa, našla sa u mňa štvr­tina šek­la strieb­ra; dám to mužovi Božiemu, a oznámi nám našu ces­tu. 9 Pred­tým tak hovorieval človek v Iz­raelovi, keď išiel pýtať sa na niečo Boha: Poďte, a poj­deme k vidiacemu. Lebo prorokovi dnes hovorilo sa pred­tým: vidiaci. 10 A Saul riekol svoj­mu sluhovi: Dob­rá je tvoja reč. Poď, ideme. A tak išli do mes­ta, v ktorom bol muž Boží. 11 A keď išli svahom hore do mes­ta, našli nejaké dievčatá, ktoré boly vy­šly von brať vodu, a po­vedali im: Či je tu niek­de vidiaci? 12 A ony im od­povedaly a riek­ly: Je; hľa, hen pred tebou! Ponáhľaj sa teraz, lebo dnes prišiel do mes­ta, pre­tože dnes má ľud bit­nú obeť na výšine. 13 Ako voj­dete do mes­ta, hneď ho naj­dete, prv ako vy­j­de na výšinu jesť, lebo ľud nebude jesť, do­kiaľ ne­prij­de, lebo on požeh­ná bit­nej obeti, a len potom budú jesť po­zvaní. A tak teraz iďte hore, lebo práve teraz ho naj­dete. 14 A išli hore do mes­ta. A keď prišli na­pro­stred mes­ta, hľa, Samuel im vy­chádzal oproti idúc na výšinu. Saul u Samuela.15 A Hos­podin bol zjavil Samuelovi jeden deň prv, ako prišiel Saul, a riekol: 16 Zaj­tra o tom­to čase pošlem k tebe muža zo zeme Ben­jaminovej, ktorého po­mažeš za voj­vod­cu nad mojím ľudom Iz­raelom, a za­chráni môj ľud vyslobodiac ho z ruky Filištínov, lebo som po­hliadol na svoj ľud, pre­tože jeho krik prišiel ku mne. 17 A Samuel uvidel Sau­la. A Hos­podin mu od­povedal: Hľa, to je ten muž, o ktorom som ti po­vedal. Ten­to bude panovať nad mojím ľudom. 18 Keď sa po­tom pri­blížil Saul Samuelovi vpro­stred brány, po­vedal: Po­vedz mi, prosím, kde je tu dom vidiaceho. 19 A Samuel od­povedal Sau­lovi a riekol: Ja som ten vidiaci; vy­j­di predo mnou na výšinu, a budete so mnou jesť dnes, a ráno ťa pre­pus­tím, a všet­ko, čo máš na srd­ci, ti oznámim. 20 A o os­lice, ktoré sa ti zt­ratily toto dnes už tretí deň, sa ne­staraj, lebo sa našly. A pre kohože je všet­ko najžiadost­nejšie v Iz­raelovi? Či azda nie pre teba a pre celý dom tvoj­ho ot­ca? 21 Na to od­povedal Saul a riekol: Či nie som ja syn Ben­jaminovi, k­torý je z naj­menších po­kolení Iz­raelových? A moja čeľaď je najmenšia od všet­kých čeľadí po­kolení Ben­jaminových. Prečo mi po­tom hovoríš také slovo? 22 No, Samuel pojal Sau­la i jeho sluhu a do­viedol ich do izby a dal im najp­red­nejšie mies­to medzi po­zvanými, ktorých bolo asi trid­sať mužov. 23 A Samuel po­vedal kuchárovi: Nože daj diel, ktorý som ti dal, o ktorom som ti po­vedal: Od­lož ho u seba. 24 A kuchár zdvihol plece a to, čo bolo na ňom, a položil pred Sau­la. A Samuel riekol: Tu hľa, čo zo­stalo, polož pred seba, jedz, lebo je to za­chované k tej­to chvíli pre teba, jako som po­vedal: Po­volal som ľud. A tak jedol Saul toho dňa so Samuelom. 25 A keď sišli s výšiny do mes­ta, hovoril so Sau­lom na po­streší. 26 A vstali skoro ráno. A stalo sa, keď vy­chádzala ran­ná zora, že za­volal Samuel na Sau­la na po­strešie po­vediac: Vstaň, a pre­pus­tím ťa. Vtedy vstal Saul, a vy­šli von obi­dvaja, on i Samuel. 27 A keď pri­chádzali dolu na koniec mes­ta, po­vedal Samuel Sau­lovi: Po­vedz sluhovi, aby pošiel pred na­mi. A popošiel. A ty, doložil ešte, po­stoj tu chvíľu, aby som ti ohlásil slovo Božie.