Roháček › 1. Samuelova › 26

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Zífejskí zradcovia.1 A zase prišli Zífänia k Sau­lovi do Gibee a po­vedali: Či sa ne­skrýva Dávid na vŕšku Hachile na­proti púšti? 2 A Saul vstal a sišiel na púšť Zíf, a s ním tri tisíce mužov, vy­braných z Izraela, aby hľadal Dávida na púšti Zífe. 3 Saul sa roz­ložil táborom na vŕšku Hachile, ktorý je proti púšti pri ces­te, a Dávid sa zdržoval na púšti a videl, že Saul prišiel za ním na púšť. 4 Pre­to po­slal Dávid vy­zvedačov a zvedel, že Saul prišiel cele is­te. Dávid vnoci pri Saulovi.5 A Dávid vstal a prišiel k mies­tu, na ktorom táboril Saul. A Dávid videl mies­to, na ktorom ležal Saul aj Ab­ner, syn Nérov, veliteľ jeho voj­ska. A Saul ležal na mies­te, otočenom vozmi, a ľud táboril vôkol neho. 6 Vtedy od­povedal Dávid a riekol Achimelechovi Hetej­skému a Abišajovi, synovi Ceruje, bratovi Joábov­mu, a riekol: Kto poj­de so mnou dolu do tábora k Sau­lovi? A Abišaj po­vedal: Ja poj­dem dolu s tebou. 7 A tak prišiel Dávid a Abišaj k ľudu vnoci. A hľa, Saul ležal a spal medzi voz­mi a jeho kopija bola za­bod­nutá v zemi pri jeho hlave, a Ab­ner a ľud ležali vôkol neho. 8 Vtedy riekol Abišaj Dávidovi: Bôh za­vrel dnes tvoj­ho ne­priateľa do tvojej ruky. Pre­to teraz do­voľ, aby som ho pre­bod­nul kopijou až do zeme jed­ným razom, a nebude treba, aby som ho bod­nul druhý raz. 9 Ale Dávid riekol Abišajovi: Nezahub ho! Lebo ktože by vy­strel svoju ruku na po­mazaného Hos­podinov­ho a bol by bez viny?! 10 A ešte riekol Dávid: Ako že žije Hos­podin, že len ak by ho uderil Hos­podin, alebo ak by prišiel jeho deň, a zo­mrel by alebo ak by od­išiel dolu do voj­ny a tam by za­hynul, 11 ale ináče nech ma Hos­podin chráni od toho, aby som mal vy­strieť svoju ruku na po­mazaného Hos­podinov­ho. Pre­to teraz vez­mi, prosím, kopiju, ktorá je pri jeho hlave, i krčah na vodu, a poj­deme svojou ces­tou. 12 A tak vzal Dávid kopiju i krčah na vodu pri hlave Sau­lovej, a išli svojou ces­tou, a ne­videl ni­kto ani ne­zvedel ani sa nezobudil, lebo všet­ci spali, pre­tože tvr­dý spánok od Hospodina padol na nich. Dávidov rozhovor so Saulom.13 Po­tom prešiel Dávid na druhú stranu a po­stavil sa na temene vr­chu zďaleka, takže bolo veľké mies­to medzi nimi. 14 A Dávid volal na ľud a na Ab­nera, syna Nérov­ho, a vravel: Či sa ne­oz­veš, Ab­ner? A Ab­ner od­povedajúc riekol: Kto si ty, k­torý voláš na kráľa? 15 A Dávid riekol Ab­nerovi: Či nie si ty muž? A kto je tebe rov­ný v Iz­raelovi? Nuž prečože si ne­os­tríhal svoj­ho pána, kráľa? Lebo prišiel jeden z ľudu, aby za­hubil kráľa, tvoj­ho pána. 16 Nie je to dob­rá vec, ktorú si vy­konal! Ako že žije Hos­podin, is­tot­ne ste syn­mi smr­ti, pre­tože ste ne­strážili nad svojím pánom, nad po­mazaným Hos­podinovým! A tak teraz po­zri, kde je kopija kráľova a krčah na vodu, ktoré boly pri jeho hlave? 17 Vtedy po­znal Saul hlas Dávidov a po­vedal: Či je to tvoj hlas, môj synu, Dávide? A Dávid riekol: Je to môj hlas, môj pane, kráľu. 18 A ďalej povedal: Prečo prena­sleduje môj pán svoj­ho služob­níka? Lebo veď čo som urobil, alebo čo zlého je v mojej ruke? 19 Pre­to teraz počuj, prosím, môj pane, kráľu, slová svoj­ho služob­níka: Ak ťa Hos­podin naviedol na mňa, nech mu tedy príjem­ne vonia obet­ný dar! Ale ak synovia človeka, zlorečení sú pred Hos­podinom, pre­tože ma za­hnali dnes, aby som sa ne­mohol pri­družiť k dedičs­tvu Hos­podinov­mu, a hovoria u seba: Idi, slúž iným bohom! 20 A pre­to teraz nech ne­pad­ne moja krv na zem voľak­de preč od tvári Hos­podinovej, lebo vy­šiel kráľ Iz­raelov, aby hľadal jed­nu bl­chu, aby ju honil, ako niek­to honí jarabicu na vr­choch. 21 Na to po­vedal Saul: Zhrešil som, na­vráť sa, môj synu, Dávide, lebo ti už viacej ne­urobím zlého, za to, že dnes bola drahá moja duša v tvojich očiach. Hľa, bláz­nive som robil a blúdil som náram­ne. 22 A Dávid od­povedajúc riekol: Tu hľa, kopija kráľova, nech prej­de sem jeden z mláden­cov a vez­me ju. 23 A Hos­podin nech od­platí každému jeho spraved­livosť a jeho ver­nosť. Lebo ťa dnes bol vydal Hos­podin do mojej ruky, ale nech­cel som vy­strieť svoju ruku na po­mazaného Hos­podinov­ho. 24 A hľa, jako bola dnes veľkou tvoja duša v mojich očiach, tak nech je veľkou moja duša v očiach Hos­podinových, a nech ma vy­trh­ne zo všet­kého súženia! 25 Vtedy po­vedal Saul Dávidovi: Buď požehnaný ty, môj synu, Dávide! Is­tot­ne aj učiníš aj is­tot­ne zmôžeš. A tak išiel Dávid svojou ces­tou, a Saul sa vrátil na svoje mies­to.