Roháček1. Samuelova17

1. Samuelova

Goliáš.1 A Filištíni sob­rali svoje voj­ská do boja a shromaždili sa pri Sochu, ktoré pat­rí Júdovi, a položili sa táborom medzi Sochom a medzi Azékou, v Éfes-dam­mime. 2 A shromaždili sa aj Saul a synovia Iz­raelovi a položili sa táborom v doline Éla a zriadili sa do boja proti Filištínom. 3 A Filištíni stáli na s­vahu vrchu z jed­nej strany, a Iz­raeliti stáli na s­vahu vrchu z druhej strany, a dolina bola medzi nimi. 4 A vy­šiel súboj­ník z voj­ska Filištínov, ktorému bolo meno Goliáš, z Gátu; vy­soký bol šesť lakťov a piaď; 5 na hlave mal medenú pril­bu a ob­lečený bol v šupinatom pan­cieri, ktorý vážil päť tisíc šek­lov medi; 6 na svojich nohách mal medené plechovice a medený štít medzi svojimi plecami, 7 a drevo jeho kopije bolo jako tkáčs­ky návoj, a hrot jeho kopije vážil šesťsto šek­lov železa, a ten, ktorý nosil jeho veľký štít, išiel pred ním. 8 A po­staviac sa volal na bojové rady Iz­raelove a vravel im: Načo ste vy­šli po­staviť sa do boja? Či nie som ja Filištín a vy služob­níci Sau­lovi? Vy­ber­te si muža, ktorý by sišiel ku mne! 9 Ak bude môcť bojovať so mnou a za­bije ma, vtedy vám budeme za sluhov, a jest­li ja jeho pre­môžem a za­bijem ho, budete vy nám za sluhov a budete nám slúžiť. 10 A k­rome toho vravel Filištín: Ja som dnes po­hanil voj­ská Iz­raelove. Nože mi tedy dajte muža, aby sme sa spolu borili! 11 Keď počul Saul a celý Iz­rael tie slová Filištína, zľak­li sa a báli sa veľmi. 12 A tedy Dávid bol synom muža Ef­raťana, toho z Bet­lehema Júdov­ho, ktorému bolo meno Izai a ktorý mal osem synov. A človek žil za dní Sau­lových a bol už starý, pošlý vekom medzi ľuďmi. 13 A traja naj­starší synovia Izai­ho odíduc išli tiež za Sau­lom do boja. A mená jeho troch synov, ktorí boli od­išli do boja, boly: Eliáb, pr­vorodený, a pr­vý po ňom Abinadáb a druhý Šam­ma. 14 Dávid bol najm­ladší. A teda tí traja naj­starší išli za Sau­lom. 15 A Dávid od­chádzaval a vše sa vrátil od Sau­la zase pásť ovce svoj­ho otca do Betlehema. 16 A Filištín pri­chádzaval blíz­ko skoro za rána a večer a po­stavoval sa tak štyridsať dní. Dávid navštívi bratov. Vidí Goliáša.17 A Izai po­vedal Dávidovi, svoj­mu synovi: Nože vez­mi pre svojich bratov efu tohoto praženého zrna a tých­to desať chlebov a bež s tým do tábora za svojimi brat­mi. 18 A tých­to desať čer­stvých syr­cov zanesieš veliteľovi ich tisíca a navštíviš svojich bratov a zvieš, ako sa majú, a vez­meš ich záloh. 19 Medzi­tým Saul aj oni i všet­ci mužovia Iz­raelovi boli v doline Éla bojujúc s Filištín­mi. 20 Vtedy vstal Dávid skoro ráno a sveriac stádo na strážneho vzal a išiel, tak ako mu pri­kázal Izai, a prišiel k vozom a k voj­sku, ktoré práve vy­chádzalo do šíku a kričalo do boja. 21 A po­stavil sa do šíku Iz­rael i Filištíni, šík proti šíku. 22 Tu zanechal Dávid veci, k­toré složil so seba, pri tom, ktorý strážil batožinu, a bežal do voj­ska, pri­praveného do boja. A prij­dúc ta pýtal sa svojich bratov, ako sa majú? 23 Ale kým on hovoril s nimi, tu hľa, pri­chádzal hore po­stred­ný súboj­ník, Goliáš Filištín­sky menom, z Gátu, z bojov­ných radov Filištínov a zase hovoril slová jako tam­tie, a Dávid to počul. 24 A všet­ci mužovia Iz­raelovi, keď uvideli muža, utekali pred ním a báli sa veľmi. Dávid chce ísť proti Goliášovi. Jeho nádej.25 A mužovia Iz­raelovi vraveli medzi sebou: Či ste videli muža, ktorý to išiel sem hore? Lebo nato chodí sem hore, aby hanobil Iz­raela. A pre­to muža, ktorý by ho za­bil, obohatí kráľ veľkým bohat­stvom a dá mu svoju dcéru za ženu a učiní dom jeho otca slobod­ným v Iz­raelovi. 26 Na to riekol Dávid mužom, ktorí stáli pri ňom, a po­vedal: Čože sa to učiní mužovi, ktorý za­bije tohoto Filištína a sníme po­hanu s Iz­raela? Lebo ktože je ten ne­ob­rezaný Filištín, že uvodí po­hanu na voj­ská živého Boha? 27 A ľud mu odpovedal tie is­té slová a riekol: Tak sa učiní mužovi, ktorý ho za­bije. 28 Ale počul to Eliáb, jeho naj­starší brat, keď hovoril s mužmi, a na­hneval sa na Dávida a po­vedal: Prečo si sišiel sem? A na koho si nechal tých nie­koľko oviec na púšti? Ja znám tvoju pýchu a zlobu tvoj­ho srd­ca, lebo si nato prišiel sem dolu, aby si videl bit­ku. 29 A Dávid riekol: Čože som teraz urobil? Či mi nebolo roz­kázané? 30 A Dávid obrátiac sa od neho k inému, pýtal sa to is­té. A ľud mu od­povedal zase tak ako prv. 31 A keď počuli ľudia slová, ktoré hovoril Dávid, oznámili to Saulovi, ktorý ho po­volal k sebe. 32 A Dávid riekol Sau­lovi: Nech sa neľaká srd­ce človeka pre neho; tvoj služob­ník poj­de a bude bojovať s tým Filištínom. 33 Na to po­vedal Saul Dávidovi: Nebudeš môcť ísť proti tomu Filištínovi, aby si bojoval s ním, lebo ty si iba mládenček, a on je bojov­ník od svojej mlados­ti. 34 Ale Dávid odpovedal Sau­lovi: Tvoj služob­ník bol pas­tierom svoj­ho otca pri drob­nom stáde, a keď prišiel lev alebo med­veď a niesol preč nejaké dobytča, ov­cu alebo kozu, zo stáda, 35 vy­šiel som za ním a bil som ho a tak som vy­tr­hol z jeho tlamy. A keď sa oboril na mňa, chytil som ho za jeho bradu a bil som ho dotiaľ, do­kiaľ som ho nezabil. 36 I ľva i med­veďa za­bil tvoj služob­ník, a ten ne­ob­rezaný Filištín bude jako jeden z nich, pre­tože hanobil voj­ská živého Boha. 37 A ešte povedal Dávid: Hos­podin, ktorý ma vy­tr­hol z moci ľva a z moci med­veďa, on ma vy­trh­ne i z ruky tohoto Filištína. Na to po­vedal Saul Dávidovi: Iď, a Hos­podin bude s tebou: Filištín Goliáš pohŕda Dávidom.38 Vtedy ob­liekol Saul Dávida do svojich šiat, dal medenú pril­bu na jeho hlavu a dal ho ob­liecť do pan­ciera. 39 A Dávid si pri­pásal jeho meč na jeho šaty a chcel ísť, lebo ešte nebol zkúsil. Ale potom riekol Dávid Sau­lovi: Ne­mohol by som v tom ísť, lebo som ne­privykol na to. A tak to složil Dávid so seba. 40 Ale vzal svoju palicu do svojej ruky a vy­bral si päť hlad­kých kameňov z po­toka a vložil ich medzi pas­tier­ske náčinie, ktoré mal, a do kabely, a svoj prak si vzal do svojej ruky a tak sa blížil k Filištínovi. 41 A išiel aj Filištín a blížil sa po­zvoľna Dávidovi, a muž, ktorý niesol jeho veľký štít, išiel pred ním. 42 Keď po­tom po­zrel Filištín a uvidel Dávida, po­hŕdol ním, pre­tože bol iba mládenček, rumen­ný a krás­nej po­stavy. 43 A Filištín po­vedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš ku mne s palicami? A Filištín zlorečil Dávidovi svojimi boh­mi. 44 A tak­tiež povedal Filištín Dávidovi: Nože poď ku mne, a dám tvoje telo nebes­kým vtákom a poľnej zveri! 45 Na to riekol Dávid Filištínovi: Ty ideš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hos­podina Zá­stupov, v mene Boha voj­sk Iz­raelových, ktorému si sa rúhal. 46 Dnes­ká ťa vy­dá Hos­podin do mojej ruky, a za­bijem ťa a zo­tnem tvoju hlavu s teba a dnes vydám mŕt­ve telá tábora Filištínov nebes­kým vtákom a zem­ským šel­mám, a tak zvedia, celá zem, že má Iz­rael Boha. 47 A zvie i celé toto shromaždenie, že nie mečom ani kopijou za­chraňuje Hos­podin, pre­tože boj je Hospodinov, a vydá vás do našej ruky. Dávid zabije obra Goliáša.48 A stalo sa, keď potom povstal Filištín, išiel a blížil sa proti Dávidovi, poponáhľal sa Dávid a bežal smerom proti voj­sku nep­riateľa, oproti Filištínovi. 49 A v tom siahol Dávid svojou rukou do kap­sy a vy­ňal ztade kameň a hodiac ho prakom uderil Filištína do čela tak, že kameň za­viazol do jeho čela, a padol na svoju tvár na zem. 50 A tak premohol Dávid Filištína prakom a kameňom a uderiac Filištína za­bil ho, keď aj ne­mal Dávid v ruke meča. 51 A Dávid po­behol a po­stavil sa k Filištínovi, vzal jeho meč, vy­tiahol ho z jeho pošvy a za­bil ho a odťal ním jeho hlavu. A keď videli Filištíni, že zo­mrel ich najsilnejší, utekali. 52 A mužovia Iz­raelovi a Júdovi po­vs­tali, kričali a honili Filištínov až potiaľ, kde prijdeš do doliny, až ku bránam Ek­róna. A tak padali ranení z Filištínov po ces­te Šáraim a tak až po Gát a až po Ek­rón. 53 Keď sa po­tom na­vrátili synovia Iz­raelovi od prena­sledovania Filištínov, ktorých tuho stíhali, zrabovali ich tábor. 54 A Dávid vzal hlavu Filištínovu a doniesol ju do Jeruzalema a jeho zbraň složil vo svojom stáne. 55 A keď videl Saul Dávida, keď išiel von proti Filištínovi, po­vedal Ab­nerovi, veliteľovi voj­ska: Čí je ten mládenec, Ab­ner? A Ab­ner odpovedal: Ako že žije tvoja duša, kráľu, ne­viem. 56 A kráľ po­vedal: Spýtaj sa ty, čí je to šuhaj. 57 Keď sa po­tom na­vracoval Dávid od za­bitia Filištína, pojal ho Ab­ner a do­viedol ho pred Sau­la. A hlavu Filištínovu d­ržal vo svojej ruke. 58 A Saul mu po­vedal: Čí si ty syn, mládenče? A Dávid odpovedal: Syn tvoj­ho služob­níka Izai­ho Bet­lehem­ského.

Roháček1. Samuelova17