Roháček › 1. Samuelova › 30

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Dávid pobije lúpežných Amalechitov.1 A stalo sa, keď prišiel Dávid i jeho mužovia do Cik­lagu na tretí deň, že videl, že Amalechiti vtrh­li do južného kraja i do Cik­lagu a zbili Cik­lag a spálili ho ohňom. 2 A zajali ženy, ktoré boly v ňom, i všet­ko, od malého až do veľkého; nezabili ni­koho, ale ženúc od­vied­li a išli svojou ces­tou. 3 A keď prišiel Dávid a jeho mužovia k mes­tu, videl, že hľa, je spálené ohňom, a že ich ženy, ich synovia aj ich dcéry sú od­vedené do zajatia. 4 Vtedy po­z­dvihol Dávid i ľud, ktorý bol s ním, svoj hlas, a plakali, až už nebolo v nich viacej sily plakať. 5 Zajaté boly aj obe ženy Dávidove, Achino­am Jiz­reel­ská, i Abigai­ľ, p­red­tým žena Nábala Kar­mel­ského. 6 A Dávidovi bolo veľmi úz­ko, lebo ľud hovoril, aby ho ukameňovali, pre­tože hor­kým žiaľom bola na­pl­nená duša všet­kého ľudu, lebo každý žialil nad svojimi syn­mi a nad svojimi dcérami. Ale Dávid sa po­sil­nil v Hos­podinovi, svojom Bohu. 7 Po­tom riekol Dávid Ebiatárovi, kňazovi, synovi Achimelechov­mu: Dones mi, prosím, efod. A Ebiatár doniesol efod k Dávidovi. 8 A Dávid sa do­pytoval Hos­podina a po­vedal: Či mám prena­sledovať tú rotu a či ju do­stih­nem? A riekol mu: Prena­sleduj, lebo is­tot­ne do­stih­neš a is­tot­ne vy­trh­neš. 9 A tak išiel Dávid, on i šesťs­to mužov, ktorí boli s ním, a prišli až k po­toku Besor, k­de tí os­tat­né, zanechaní, zastáli. 10 Ďalej prenasledoval iba Dávid a štyris­to mužov. Za­stálo dve­sto mužov, ktorí ustali tak, že ne­vládali prej­sť po­tok Besor. 11 A našli nejakého egyptského muža na poli, ktorého do­vied­li k Dávidovi a dali mu chleba, a zjedol, aj sa mu dali na­piť vody. 12 A tiež mu dali kus hrudy sušených fíkov i dva sväz­ky sušeného hroz­na. A keď pojedol, na­vrátil sa k nemu jeho duch, lebo nejedol chleba ani ne­pil vody už tri dni a tri noci. 13 A Dávid mu riekol: Čí si ty a od­kiaľ si? A odpovedal: Som egypt­ský mládenec, sluha amalechit­ského muža, a môj pán ma zanechal, lebo som chorý toto už tretí deň. 14 Boli sme vpad­li do južného k­raja Keréťanov i na územie, ktoré pat­rí Judsku, i na južnú ­stranu Kálefovu a Cik­lag sme spálili ohňom. 15 A Dávid mu riekol: Či ma za­vedieš dolu k tej rote? A on povedal: Pri­sahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a že ma ne­vydáš do ruky môj­ho pána, po­tom ťa za­vediem dolu k tej rote. 16 A za­viedol ho. A hľa, p­ráve sa boli roz­ložili po tvári celej zeme jediac a pijúc a slávili pre všet­ku tú veľkú korisť, ktorú vzali zo zeme Filištínov i zo zeme Júdovej. 17 A tak ich bil Dávid od mrku až do večera druhého dňa, a ne­ušiel ni­kto z nich krome štyris­to mladých mužov, ktorí vy­sad­li na veľb­lúdov a utiek­li. 18 A Dávid vy­tr­hol všet­ko, čo boli vzali, Amalech, aj obe svoje ženy vy­tr­hol Dávid. 19 Ani im nič nechýbalo, ani malé ani veľké, jako ani nechýbal nikto zo synov ani z dcér, nechýbalo ani z koris­ti ani vôbec nič z toho, čo im boli vzali; všet­ko do­pravil Dávid zpät. 20 A Dávid vzal všet­ko drob­né stádo, ov­ce a kozy, i hovädá, a tí, ktorí išli pred tým dobyt­kom, vraveli: Toto je korisť Dávidova. Mužovia beliála chcú korisť len pre seba.21 Keď po­tom prišiel Dávid k tým dve­sto mužom, ktorí boli tak ustali, že ne­vládali ísť za Dávidom, a ktorých boli zanechali pri po­toku Besore, tí vyšli vús­trety Dávidovi a vús­trety ľudu, ktorý bol s ním. A Dávid pri­stúpil k ľudu a po­zdravil ho. 22 Ale všet­ci mužovia, zlí a beliál­ski, z mužov, ktorí boli išli s Dávidom, od­povedali a riek­li: Pre­tože ne­išli s na­mi, nedáme im z koris­ti, ktorú sme vy­trh­li, iba čo každému dáme jeho ženu a jeho synov, a tak nech si od­vedú a idú. 23 Ale Dávid riekol: Nerob­te tak, moji bratia, s tým, čo nám dal Hos­podin, ktorý nás os­tríhal a dal tú rotu lupičov, ktorá bola prišla na nás, do našej ruky. 24 Lebo veď kto by vás po­slúchol v tej­to veci? ! Ale jaký diel bude toho, ktorý išiel dolu do boja, taký bude i diel toho, ktorý s­trážiac sedel pri batožine, rov­nako sa roz­delia. 25 A tak to bývalo od toho dňa i po­tom, a učinil to zákonom a obyčajou Iz­raelovi až do tohoto dňa. Dávid pošle z koristi priateľom.26 A keď prišiel Dávid do Cik­lagu, po­slal z koris­ti starším Jud­ska, svojim priateľom, a od­kázal: Hľa, pre vás požeh­nanie, dar to z koris­ti, v­zatej od nepriateľov Hos­podinových. 27 Tým, ktorí boli v Bét-ele, tým, ktorí v Rámot-négebe, a tým, ktorí v Jat­tíre, 28 tým, ktorí v Aro­ere, tým, ktorí v Sifemóte, tým, ktorí v Eštemoe, 29 tým, ktorí v Rachále, tým, ktorí v mes­tách Jerach­meelov­cov, tým, ktorí v mes­tách Kéniho, 30 tým, ktorí v Chor­me, tým, ktorí v Chor-ašane, tým, ktorí v Atachu, 31 tým, ktorí v Heb­rone, a všet­kým mies­tam, po ktorých chodil Dávid, on i jeho mužovia.