Roháček › 1. Samuelova › 24

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Dávid v Én-gedi. Saul v jaskyni. Dávid ho ušetrí.1 A stalo sa, keď sa na­vrátil Saul od p­rena­sledovania Filištínov, že mu oznámili a riek­li: hľa, Dávid je na púšti Én-gedi. 2 Vtedy pojal Saul so sebou tri tisíce mužov, vy­braných z celého Iz­raela, a od­išiel hľadať Dávida a jeho mužov na skalách kam­zíkov. 3 A prišiel k ovčím ohradám pri ces­te, kde je jas­kyňa, do ktorej vošiel Saul za­kryť svoje nohy, kým Dávid a jeho mužovia sedeli v úzadí po stranách jaskyne. 4 A mužovia Dávidovi po­vedali jemu, Dávidovi: Hľa, toto je deň, o ktorom ti riekol Hos­podin: Hľa, ja dám tvoj­ho ne­priateľa do tvojej ruky, a učiníš mu to, čo bude dob­ré v tvojich očiach. A Dávid vstal a od­rezal po­tichu krýd­lo plášťa Sau­lov­ho. 5 Lež po­tom bilo Dávida jeho srd­ce, pre­tože od­rezal krýd­lo p­lášťa Saulovho. 6 A riekol svojim mužom: Nech ma Hos­podin za­chráni od toho, aby som to mal učiniť svoj­mu pánovi, po­mazanému Hos­podinov­mu, vy­strieť svoju ruku na neho, lebo je po­mazaný Hos­podinov. 7 A tak za­bránil Dávid svojim mužom tými slovami a nedal im, aby po­vs­tali proti Sau­lovi. A Saul vstal, vyšiel z jas­kyne a išiel s­vojou cestou. 8 Po­tom vstal i Dávid a vy­j­dúc z jas­kyne volal za Sau­lom a vravel: Môj pane, kráľu! A Saul sa ozrel zpät. A Dávid sa zo­hnul tvárou k zemi a po­klonil sa. 9 A Dávid riekol Sau­lovi: Prečo počúvaš ľud­ské reči, keď ti hovoria, že hľa, Dávid hľadá tvoje zlé!? 10 Hľa, dnes vidia tvoje oči, že ťa Hos­podin bol dnes vy­dal do mojej ruky v jas­kyni, a vraveli mi, aby som ťa za­bil; ale moje oko sa zľutovalo nad tebou, a riekol som: Ne­vys­triem svojej ruky na svoj­ho pána, lebo je po­mazaný Hos­podinov. 11 A, môj otče, po­zri aj po­zri krýd­lo svoj­ho plášťa tu v mojej ruke, lebo že som od­rezal krýd­lo tvoj­ho plášťa a nezabil som ťa, po tom po­znaj a vidz, že nie je zlého v mojej ruke ani pre­stúpenia, ani som sa ničím neprehrešil proti tebe, a ty čiháš po mojej duši, aby si ju odňal. 12 Hos­podin nech súdi medzi mnou a medzi tebou, a Hos­podin nech ma po­mstí na tebe, ale moja ruka sa ťa nedot­kne. 13 Jako hovorí dáv­ne porekad­lo: Od bez­božných vy­chádza bez­božnosť. Ale, hovorím, moja ruka sa ťa nedot­kne. 14 Veď za kýmže vy­šiel kráľ Iz­raelov? Kohože honíš? Mŕt­veho psa? Jed­nu bl­chu? 15 Ale Hos­podin bude sud­com a bude súdiť medzi mnou a medzi tebou a nech po­hliad­ne a roz­súdi moju pru a nech ma vy­súdi z tvojej ruky. 16 A stalo sa, keď do­hovoril Dávid tie slová Sau­lovi, že po­vedal Saul: Či je to tvoj hlas, môj synu, Dávide? A Saul po­z­dvih­núc svoj hlas plakal 17 a po­vedal Dávidovi: Spraved­livejší si ako ja, lebo ty si sa mi od­platil dob­rým, a ja som sa ti od­platil zlým. 18 Lebo ty si to dnes ukázal tým, že si mi urobil dob­ré, tým, že ma Hos­podin bol vy­dal do tvojej ruky, a nezabil si ma. 19 Lebo keď naj­de nie­kto svoj­ho ne­priateľa, či ho pre­pus­tí dob­rou ces­tou? Ale Hos­podin nech ti od­platí dob­rým za to, čo si mi vy­konal tohoto dňa! 20 A teraz hľa, viem, že is­tot­ne budeš kraľovať, a že v tvojej ruke bude stáť kráľov­stvo Iz­raelovo. 21 Tak teraz mi pri­sahaj na Hos­podina, že ne­vyp­lieniš môj­ho semena po mne a že ne­vy­hladíš môj­ho mena z domu môj­ho ot­ca. 22 A Dávid pri­sahal Sau­lovi. Po­tom od­išiel Saul do svoj­ho domu, a Dávid a jeho mužovia od­išli hore do pev­nos­ti.