Roháček1. Samuelova22

1. Samuelova

Dávid v jaskyni Adullam a v Micpe Moábovej.1 A tak od­išiel Dávid od­tiaľ a za­chránil sa útekom do jas­kyne Adul­lam. A keď počuli o tom jeho bratia a celý dom jeho ot­ca, sišli ta za ním. 2 A shromažďovali sa k nemu všet­ci takí, ktorí boli v nejakej úzkosti, jako aj všet­ci, ktorí boli za­dlžení, i všet­ci, ktorí mali hor­kosť v duši, a bol nad nimi voj­vod­com. A bolo s ním tak asi štyris­to mužov. 3 Po­tom od­išiel od­tiaľ Dávid do Mic­py Moábovej. A riekol moáb­skemu kráľovi: Do­voľ, prosím, že by vy­šli môj otec i moja mat­ka von a bývali s vami, do­kiaľ ne­zviem, čo mi učiní Bôh. 4 A do­viedol ich pred moáb­skeho kráľa, a bývali s ním po všet­ky dni, do­kiaľ bol Dávid na tom hrade. 5 A prorok Gád po­vedal Dávidovi: Nebývaj na hrade. Iď a voj­di si do zeme Júdovej. A tak od­išiel Dávid a prišiel do lesa Cháret. Doég osočí Achimelecha.6 Ale počul o tom Saul, že sa zvedelo o Dávidovi a o mužoch, ktorí boli s ním. V­tedy sedel Saul v Gibei pod ­stromom tamariskou, v Ráme, a jeho kopija bola v jeho ruke, a všet­ci jeho služob­níci stáli pred ním. 7 A Saul po­vedal svojim služob­níkom, ktorí stáli pred ním: Nože počuj­te, synovia Jeminiho! Či aj vám všet­kým dá syn Izai­ho polia a vinice? Či všetkých vás ustanoví za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad stami? 8 Že ste sa všet­ci sprisahali proti mne, a nie je ni­koho, kto by mi to zjavil, keď už i môj syn učinil sm­luvu so synom Izai­ho, a nie je ni­koho z vás, kto by sa trápil nado mnou, a kto by mi zjavil niečo o tom, že môj syn po­stavil môj­ho služob­níka proti mne, aby mi ú­kladil, ako sa to dnes deje. 9 Na to od­povedal Doég Edomej­ský, ktorý stál so služob­ník­mi Sau­lovými, a riekol: Videl som syna Izai­ho, že prišiel do Nóba k Achimelechovi, synovi Achitúbov­mu. 10 A do­pytoval sa za neho Hos­podina a dal mu po­travu na ces­tu a dal mu i meč Goliáša Filištín­skeho. Saul zavraždí Achimelecha a jeho čeľaď. Ebiatár.11 Na to poslal kráľ po­volať Achimelecha, syna Achitúbov­ho, kňaza, i celý dom jeho ot­ca, kňazov, ktorí boli v Nóbe, a prišli všet­ci ku kráľovi. 12 A Saul po­vedal: Nože počuj, synu Achitúbov! A odpovedal: Hľa, tu som, môj pane. 13 A Saul mu po­vedal: Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty aj syn Izai­ho, keď si mu dal chlieb i meč a do­pytoval si sa za neho Boha, aby po­vs­tal proti mne a úkladil mi, jako sa to dnes deje? 14 Vtedy od­povedal Achimelech kráľovi a riekol: A k­de kto je medzi všet­kými tvojimi služob­ník­mi taký verný jako Dávid, k tomu i zať kráľov, ktorý má prí­stup do tvojej taj­nej rady a je ctený v tvojom dome? 15 Či som sa azda len dnes, teraz po pr­vé do­pytoval za neho Boha? Taká vec nech je preč odo mňa! Nech ne­s­kladá kráľ nijakej takej veci na svoj­ho služob­níka ni­kde v celom dome môj­ho ot­ca, lebo tvoj služob­ník ne­vedel o tom o ničom ničoho, ani malého ani veľkého. 16 Ale kráľ po­vedal: Is­tot­ne zo­mrieš, Achimelechu, ty i celý dom tvoj­ho ot­ca. 17 A kráľ po­vedal behúňom, ktorí stáli pred ním: Ob­ráťte sa a po­bite kňazov Hos­podinových, lebo aj ich ruka je s Dávidom, a pre­tože vedeli, že uteká, a nez­javili mi toho. Ale služob­níci kráľovi nech­celi vy­strieť svoju ruku a oboriť sa na kňazov Hos­podinových. 18 Vtedy po­vedal kráľ Doégovi: Ob­ráť sa ty a obor sa na kňazov! A Doég Edomej­ský sa ob­rátil a sám sa oboril na kňazov a za­bil toho dňa osem­desiat­päť mužov, ktorí nosili ľanový efod. 19 I Nób, mes­to kňazov, zbil os­trím meča pobijúc všet­ko, i muža i ženu, od­rast­lé dieťa i kojen­ca, vola i osla i dobytča, všet­ko po­bil ostrím meča. 20 A za­chránil sa útekom iba jediný syn Achimelecha, syna Achitúbov­ho, ktorému bolo meno Ebiatár, a utiekol za Dávidom. 21 A Ebiatár oznámil Dávidovi, že Saul po­bil kňazov Hos­podinových. 22 A Dávid riekol Ebiatárovi: Vedel som toho dňa, lebo tam bol Doég Edomej­ský, že to istotne oznámi Sau­lovi. Ja som za­príčinil záhubu a uvalil ju na všet­ky duše domu tvoj­ho ot­ca. 23 Zo­staň u mňa. neboj sa, lebo ten, kto bude hľadať moju dušu, bude hľadať tvoju dušu, lebo budeš chránený u mňa.

Roháček1. Samuelova22