Roháček1. Samuelova18

1. Samuelova

Jonatán si zamiluje Dávida.1 A stalo sa, keď do­hovoril Sau­lovi, že duša Jonatánova sa pev­ne spojila s dušou Dávidovou, takže ho miloval Jonatán ako svoju vlast­nú dušu. 2 A Saul ho vzal k sebe toho dňa a nedal mu, aby sa vrátil do domu svoj­ho ot­ca. 3 A Jonatán učinil spolu s Dávidom sm­luvu, pre­tože ho miloval ako svoju vlast­nú dušu. 4 Jonatán si sv­liekol plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi i svoje rúcho, ba ešte i svoj meč i svoje lučište i svoj opasok. 5 A Dávid išiel všade, kam­koľvek ho po­slal Saul, a rozumne si počínal. Pre­to ho ustanovil Saul nad vojak­mi. A ľúbil sa všet­kému ľudu i služob­níkom Sau­lovým. Ženy ospevujú Dávida. Saul ho chce zo závisti prebodnúť.6 A stalo sa, keď prišli, keď sa na­vracoval Dávid od za­bitia Filištína, že vy­šly ženy zo všet­kých miest Iz­raelových, aby spievaly, i tanečnice, vús­trety Sau­lovi, kráľovi, s bub­ny vesele a s cym­bal­mi. 7 A ­spievajúci odpovedaly si hrajúce sa ženy nav­zájom a vravely: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce. 8 Vtedy sa veľmi na­hneval Saul, a tá vec bola zlá v jeho očiach, a po­vedal: Dávidovi daly desaťtisíce a mne daly tisíce. Iného už ne­treba, len aby mu ešte p­ririek­ly aj kráľov­stvo! 9 Od toho dňa ne­pres­tal Saul krivým okom hľadieť na Dávida. 10 A stalo sa druhého dňa, že zlý duch od Boha prišiel na Sau­la, a pre­to zúril pro­stred s­voj­ho domu, a Dávid hral svojou rukou jako inokedy, a kopija bola v ruke Sau­lovej. 11 A Saul hodil kopiju a po­vedal: Vrazím ju do Dávida, že ho prerazí, a to do steny. Ale Dávid sa dva razy vy­hnul pred ním. 12 A Saul sa bál Dávida, pre­tože bol Hos­podin s ním a od Sau­la od­išiel. 13 Pre­to ho od­stránil Saul od seba a ustanovil si ho za veliteľa tisíca, a vy­chádzal a vchádzal pred ľudom. 14 A Dávid si múd­re počínal na všet­kých svojich ces­tách. A Hos­podin bol s ním. 15 Keď po­tom videl Saul, že si počína veľmi múd­re, bál sa ho. 16 A celý Iz­rael i Júda milovali Dávida, pre­tože vy­chádzal a vchádzal pred nimi. Saul mu úkladne sľubuje Mérab.17 A Saul po­vedal Dávidovi: Hľa, moja staršia dcéra Mérab, tú ti dám za ženu, len mi buď chrab­rým mužom a bojuj boje Hos­podinove. Ale Saul po­vedal sám u seba: Nech nezom­rie od mojej ruky, ale nech zo­mrie od ruky Filištínov. 18 A Dávid riekol Sau­lovi: Kto som ja, a čo je môj rod, čeľaď môj­ho otca v Iz­raelovi, aby som bol zaťom kráľovým?! 19 A stalo sa v tom čase, keď mala byť Mérab, dcéra Sau­lova, daná Dávidovi, že bola daná Ad­rielovi Mecholat­skému za ženu. Nástrahy s mladšou Míchaľou. Neobriezky Filištínov.20 Ale Míchaľ, d­ruhá dcéra Sau­lova, milovala Dávida, a keď to oznámili Sau­lovi, ľúbila sa mu tá vec. 21 Lebo Saul po­vedal v sebe: Dám mu ju, aby mu bola osíd­lom, a nech zo­mrie od ruky Filištínov. A tedy po­vedal Saul Dávidovi: Toto už dvoma sa mi stávaš dnes zaťom. 22 Saul roz­kázal svojim služob­níkom: Hovor­te Dávidovi taj­ne a vrav­te: Hľa, ľúbiš sa kráľovi, a všet­ci jeho služob­níci ťa majú radi. Buď tedy zaťom kráľovým. 23 A keď hovorili služob­níci Sau­lovi tie slová v uši Dávidovi, riekol Dávid: Či sa vám to vidí takou ľahkou vecou stať sa zaťom kráľovým, keď, ako vy dob­re viete, som ja chudob­ný človek a opov­ržený? 24 A služob­níci Sau­lovi to oznámili jemu, Sau­lovi, a riek­li: Tak a tak hovoril Dávid. 25 Na to po­vedal Saul: Tak­to po­viete Dávidovi: Kráľ si nežiada ženíchov­ho kúpneho, iba sto ne­ob­riezok od Filištínov, aby bolo po­mstené na ne­priateľoch kráľových. Ale Saul za­mýšľal spôsobiť to, aby Dávid upadol do rúk Filištínov. 26 A keď oznámili jeho služob­níci tie slová Dávidovi, ľúbilo sa to Dávidovi byť zaťom kráľovým. A s­talo sa to, čo sa ani nevyplnily ob­vyk­lé dni. 27 Lebo Dávid vstal a išiel, on i jeho mužovia, a za­bil z Filištínov dve­sto mužov a tak doniesol Dávid ich ne­ob­riez­ky, a od­dali ich v pl­nom počte kráľovi, aby bol zaťom kráľovým, a tak mu dal Saul Míchaľ, svoju dcéru, za ženu. 28 A Saul videl a po­znal, že je Hos­podin s Dávidom. A Míchaľ, dcéra Sau­lova, ho milovala. 29 A Saul sa i ďalej, a to ešte väčšmi bál Dávida. A Saul bol ne­priateľom Dávidovi po všet­ky dni. 30 A kniežatá Filištínov vy­chádzavaly p­roti Iz­raelovi. A bývalo, že kedykoľvek vy­šly, Dávid si roz­um­nejšie počínal od všet­kých služob­níkov Sau­lových, a takým činom stalo sa jeho meno veľmi drahým.

Roháček1. Samuelova18