Evanjelický › 4. Mojžišova › 17

4. Mojžišova

Numeri

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Pamätné misy na uhlíky1 Hos­podin hovoril Mojžišovi: 2 Po­vedz Eleázárovi, synovi kňaza Árona, aby po­zbieral misy na uhlíky z po­horenis­ka, lebo sú po­svät­né, a po­tom poroz­sýpaj oheň. 3 Sú to misy na uhlíky tých hriešnikov, ktorí zhrešili proti svojim životom; nech urobia z nich tepané plechy na po­krytie ol­tára, lebo ich pred­ložili pred Hos­podina a po­svätili ich; nech budú pre Iz­rael­cov znamením! 4 Vtedy vzal kňaz Eleázár medené misy na uhlíky, ktoré pred­ložili tí, čo boli spálení; i roz­tepali ich na plechy na po­krytie ol­tára - 5 ako pamät­né znamenie Iz­rael­com, aby sa ni­kto cudzí, kto ne­pochádza z po­tom­kov rodu Áronov­ho, ne­prib­lížil a nezapálil kadid­lo pred Hos­podinom, aby ne­pochodil ako Kórach a jeho skupina, ako mu po­vedal Hos­podin pro­stred­níc­tvom Mojžiša. Trest za reptanie zboru6 Na druhý deň celý zbor Iz­rael­cov re­ptal na Mojžiša a Árona: Vy usmr­cujete ľud Hos­podinov! 7 Keď sa zhromaždil zbor proti Mojžišovi a Áronovi a ob­rátil sa ku svätos­tán­ku, aj­hľa, po­kryl ho ob­lak a ukázala sa sláva Hos­podinova; 8 Mojžiš i Áron prišli pred svätos­tánok. 9 Hos­podin hovoril Mojžišovi a Áronovi: 10 Vzdiaľte sa zo stredu toh­to zboru, a zničím ho v okamihu! Ale oni pad­li na tváre. 11 Mojžiš po­vedal Áronovi: Vez­mi misu na uhlíky, daj na ňu oheň z ol­tára a polož kadid­lo, choď rých­lo k zboru a vy­konaj ob­rad zmierenia zaň, lebo vy­šľahol hnev spred Hos­podina, po­hroma sa začala. 12 I vzal to Áron tak, ako mu hovoril Mojžiš, a utekal zo stredu zboru, a hľa, po­hroma v ľude sa začala! Položil teda kadid­lo a vy­konal ob­rad zmierenia za ľud. 13 Po­stavil sa medzi mŕt­vych a živých a po­hroma pre­stala. 14 Onou po­hromou bolo usmr­tených š­tr­násťtisíc sedem­sto - ok­rem tých, čo po­mreli pre Kóracha. 15 Po­tom sa vrátil Áron k Mojžišovi ku vchodu do svätos­tán­ku a po­hroma pre­stala. Áronova palica16 Hos­podin po­vedal Mojžišovi: 17 Hovor s Iz­rael­cami a vez­mi od nich po jed­nej palici z každej rodiny; dvanásť palíc, od každého kniežaťa za jeho rodinu po jed­nej; na­píš meno každého na jeho palicu. 18 Áronovo meno na­píš na Lévího palicu, lebo jed­na palica pri­pad­ne na jed­ného náčel­níka rodiny. 19 Zlož ich do svätos­tán­ku pred svedec­tvo, kde sa stretám s vami. 20 Palica muža, ktorého si vy­volím, vy­pučí, a tak utíšim re­ptanie Iz­rael­cov, ktoré vznies­li proti vám. 21 Mojžiš hovoril s Iz­rael­cami a všet­ky ich kniežatá mu dali dvanásť palíc, po jed­nej palici na jed­no knieža, podľa svojich rodín. Áronova palica bola upro­stred ich palíc. 22 Po­tom Mojžiš uložil palice pred Hos­podinom v stán­ku svedec­tva. 23 Na druhý deň prišiel Mojžiš do stán­ku svedec­tva, a hľa: Áronova palica vy­pučala za dom Lévího, vy­dala puky, za­kvit­la a za­rodila mand­le. 24 Mojžiš vy­niesol všet­ky palice spred Hos­podina ku všet­kým Iz­rael­com, takže to videli, a každý si vzal svoju palicu. 25 Vtedy po­vedal Hos­podin Mojžišovi: Áronovu palicu vráť pred svedec­tvo, aby sa za­chovala na znamenie pre od­boj­níkov, aby pre­stalo ich re­ptanie predo mnou, a tak nezom­rú! 26 Mojžiš urobil, ako mu pri­kázal Hos­podin. Tak urobil. 27 I do­hovárali Iz­rael­ci Mojžišovi: Hľa, mrieme, hynieme, všet­ci za­hynieme. ..! 28 Každý, kto sa blíži, kto sa blíži k stán­ku Hos­podinov­mu, zomiera. Či ú­pl­ne vy­hynieme?