Evanjelický › 4. Mojžišova › 22

4. Mojžišova

Numeri

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Bileám1 Iz­rael­ci sa vy­dali na ces­tu a utáborili sa na moáb­skych stepiach na druhej strane Jor­dánu na­proti Jerichu. 2 Bálák, syn Cip­pórov, videl všet­ko, čo vy­konal Iz­rael Amorej­com. 3 Vtedy sa Moáb­ci veľmi zľak­li ľudu, lebo ho bolo mnoho. Moáb­ci sa zhrozili Iz­rael­cov 4 a vraveli mid­ján­skym starším: Teraz ten­to zbor požerie všet­ko, čo je okolo nás, ako vôl požerie poľnú zeleň. V tom čase bol moáb­skym kráľom Bálák, syn Cip­pórov, 5 ten po­slal po­slov k Bileámovi, synovi Beórov­mu, do Petoru, ktorý leží pri Veľrieke, do krajiny synov jeho národa, aby ho pri­volal, s od­kazom: Hľa, národ vy­šiel z Egyp­ta! Po­kryl celú krajinu a býva oproti mne. 6 Teraz, prosím, poď, pre­kľaj mi ten­to ľud, lebo je moc­nejší ako ja. Azda po­tom ho budem môcť poraziť a vy­hnať z krajiny. Veď viem, že je požeh­naný, komu ty žeh­náš, a pre­kliaty, koho pre­kľaješ. 7 Starší moáb­ski i starší mid­ján­ski šli a v rukách mali od­menu za veštenie. Keď došli k Bileámovi, roz­povedali mu Bálákove slová. 8 On im po­vedal: Prenocuj­te tu tej­to noci, po­tom vám oznámim roz­hod­nutie, ktoré mi po­vie Hos­podin. Moáb­ske kniežatá zo­stali s Bileámom. 9 Boh prišiel k Bileámovi a riekol mu: Kto sú títo mužovia u teba? 10 Bileám od­povedal Bohu: Moáb­sky kráľ Bálák, syn Cip­pórov, mi po­slal od­kaz: 11 Hľa, ľud vy­šiel z Egyp­ta a po­kryl celú krajinu! Teraz poď, pre­kľaj mi ho! Azda po­tom budem môcť bojovať proti nemu a vy­hnať ho. 12 Avšak Boh riekol Bileámovi: Nechoď s nimi! Ne­prek­línaj ten­to ľud, lebo je požeh­naný. 13 Vtedy vstal ráno Bileám a po­vedal Bálákovým kniežatám: Choďte do svojej krajiny, lebo Hos­podin mi nedovolí ísť s vami. 14 Moáb­ske kniežatá vstali, šli k Bálákovi a po­vedali: Bileám sa zdráha ísť s na­mi. 15 Po­tom Bálák znovu po­slal počet­nejšie i váženejšie kniežatá, ako boli tam­tie. 16 Prišli k Bileámovi a po­vedali mu: Tak­to hovorí Bálák, syn Cip­pórov: Ne­zdráhaj sa, prosím, prísť ku mne! 17 Lebo ťa veľmi poc­tím a vy­konám všet­ko, čo mi po­vieš. Poď teda, pre­kľaj mi ten­to ľud! 18 Bileám od­povedal: Keby mi dal Bálák do­kon­ca svoj dom pl­ný zlata a strieb­ra, ani tak ne­môžem pre­stúpiť po­kyn Hos­podina, svoj­ho Boha, a konať niečo malé alebo veľké. 19 Ale zo­staňte tu aj vy túto noc, aby som sa do­zvedel, čo mi Hos­podin ďalej po­vie. 20 Boh prišiel k Bileámovi v noci a riekol mu: Ak ťa prišli volať tí mužovia, vstaň a choď s nimi! Avšak rob len to, čo ti po­viem! 21 Vtedy Bileám ráno vstal, osed­lal os­licu a šiel s moáb­skymi kniežat­mi. 22 Avšak Boží hnev vzplanul, že pred­sa šiel, a an­jel Hos­podinov sa mu po­stavil do ces­ty ako protiv­ník, kým jaz­dil na svojej os­lici, a obaja jeho sluhovia boli s ním. 23 Keď os­lica uvidela an­jela Hos­podinov­ho stáť v ces­te s vy­taseným mečom v ruke, od­bočila z ces­ty a šla do poľa. Bileám zbil os­licu za to, že od­bočila z ces­ty. 24 Tu za­stal an­jel Hos­podinov na chod­níku medzi vinicami; múr bol z jed­nej i z druhej strany. 25 Keď os­lica uvidela an­jela Hos­podinov­ho, pri­tlačila sa k stene a Bileámovi pri­tlačila nohu k stene. On ju znova zbil. 26 An­jel Hos­podinov šiel ďalej a za­stal na úz­kom mies­te, kde nebolo nijakej ces­ty na od­bočenie na­pravo alebo naľavo. 27 Keď os­lica uvidela an­jela Hos­podinov­ho, ľah­la si pod Bileámom. Bileám vzplanul hnevom a bil os­licu palicou. 28 Vtedy ot­voril Hos­podin os­lici ús­ta; i po­vedala Bileámovi: Čo som ti urobila, že si ma už trik­rát zbil? 29 Bileám od­povedal os­lici: Do­pus­tila si sa svoj­vôle proti mne! Keby som mal meč v ruke, určite by som ťa za­bil. 30 Tu os­lica po­vedala Bileámovi: Či nie som tvojou os­licou, na ktorej jaz­díš, od­kedy žiješ, až do dnešného dňa? Robievala som ti to? Od­povedal: Nie! 31 Vtedy Hos­podin ot­voril Bileámovi oči, a ten uvidel an­jela Hos­podinov­ho stáť v ces­te s vy­taseným mečom. Sklonil sa a padol pred ním na tvár. 32 I riekol mu an­jel Hos­podinov: Prečo si už tri razy bil svoju os­licu? Ja som vy­šiel po­staviť sa proti tebe, lebo táto ces­ta podľa mňa je zvrátená. 33 Os­lica ma videla a trik­rát sa mi vy­hla. Keby sa nebola vy­hla, teraz by som ťa za­bil, ale ju by som nechal nažive. 34 Bileám od­povedal an­jelovi Hos­podinov­mu: Zhrešil som, lebo som ne­vedel, že ty stojíš proti mne na ces­te. Ale teraz, ak sa ti to ne­páči, chcem sa vrátiť! 35 Ale an­jel Hos­podinov riekol Bileámovi: Choď s mužmi, avšak vy­slov len to slovo, ktoré ti po­viem. A tak Bileám šiel s Bálákovými kniežatami. 36 Keď sa Bálák do­počul, že Bileám prišiel, vy­šiel mu v ús­trety až do Ár-Moábu, ktoré je na hranici Ar­nónu, na kon­ci územia. 37 Bálák do­hováral Bileámovi: Či som opätov­ne k tebe ne­pos­lal, aby ťa za­volali? Prečo si ne­prišiel ku mne? Či skutočne nie som schop­ný uc­tiť si ťa? 38 Bileám od­povedal Bálákovi: Teraz som prišiel k tebe. Či na­ozaj môžem čokoľvek po­vedať? Vy­poviem slovo, ktoré Boh vloží do mojich úst. 39 Po­tom šiel Bileám s Bálákom a prišli do Kir­jat-Chucótu. 40 Nato obetoval Bálák hovädzí dobytok i ovce a po­slal Bileámovi i kniežatám, ktoré boli s ním. 41 Ráno vzal Bálák Bileáma a vy­viedol ho na Bámot-Baál, od­kiaľ uzrel i naj­vzdialenejšiu časť ľudu.