Evanjelický › 4. Mojžišova › 32

4. Mojžišova

Numeri

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Rozdelenie Zajordánska1 Rúbenov­ci a Gádov­ci mali veľmi veľké stáda. Keď uzreli krajinu Jazér a krajinu Gileád a videli, že to mies­to bolo na­ozaj mies­tom pre stáda, 2 prišli Gádov­ci i Rúbenov­ci a po­vedali Mojžišovi, kňazovi Eleázárovi i kniežatám zboru: 3 Atarót, Díbón, Jazér, Nim­rá, Chešbón a Eleále, Sebám, Nebó a Beón, 4 krajina, ktorú porazil Hos­podin pred zborom Iz­rael­cov, je krajinou na chov stád, a tvoji služob­níci majú stáda. 5 Po­tom po­vedali: Ak sme našli priazeň v tvojich očiach, nech túto krajinu do­stanú tvoji služob­níci do vlast­níc­tva; ne­preveď nás cez Jor­dán. 6 Mojžiš po­vedal Gádov­com a Rúbenov­com: Vaši bratia pôj­du do voj­ny, a vy tu chcete os­tať? 7 Prečo chcete vziať od­vahu Iz­rael­com k pre­chodu do krajiny, ktorú im dal Hos­podin? 8 Tak urobili vaši ot­covia, keď som ich po­slal z Kádeš-Bar­néy po­zrieť krajinu. 9 Vy­stúpili totiž až k po­toku Eškól, pre­zreli krajinu a vzali od­vahu Iz­rael­com ísť do krajiny, ktorú im dal Hos­podin. 10 V ten deň vzplanul hnev Hos­podinov a pri­sahal: 11 Mužovia, ktorí vy šli z Egyp­ta od dvad­saťročných a vy­ššie, ne­uz­rú tú pôdu, ktorú som prísahou za­sľúbil Ab­rahámovi, Izákovi a Jákobovi, lebo ma dô­sled­ne ne­na­sledovali, 12 ok­rem Kenizej­ca Káléba, syna Jefun­neho, a Józuu, syna Núnov­ho; lebo oni dô­sled­ne na­sledovali Hos­podina. 13 Po­tom vzbĺkol hnev Hos­podinov proti Iz­raelu a nechal ich blúdiť púšťou štyrid­sať rokov, kým ne­vyhynulo celé po­kolenie, ktoré páchalo, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi. 14 Teraz ste vy na­stúpili na mies­to svojich ot­cov, plemeno hriešnych mužov, aby ste ešte rozm­nožili pálčivý hnev proti Iz­raelu. 15 Lebo ak sa od­vrátite od Neho, ponechá ho ešte dl­hšie na púšti a pri­vediete do záhuby všetok ten­to ľud. 16 Vtedy pri­stúpili k nemu a po­vedali: Vy­stavíme si košiare pre svoje stáda a mes­tá pre svoje deti. 17 My sa však rých­lo vy­zb­rojíme, aby sme moh­li ísť na čele Iz­rael­cov, kým ich ne­uvedieme na ich mies­to, avšak naše deti nech zo­stanú v opev­nených mes­tách bez­pečné pred obyvateľmi krajiny. 18 Ne­vrátime sa do svojich domovov, kým každý z Iz­rael­cov nezaberie svoje dedičné vlast­níc­tvo, 19 lebo nedos­taneme dedičné vlast­níc­tvo s nimi za Jor­dánom a tam ďalej, keďže nám pri­pad­lo naše dedičné vlast­níc­tvo na východ od Jor­dánu. 20 Mojžiš im po­vedal: Ak to na­ozaj urobíte, ak sa vy­zb­rojíte pred Hos­podinom do boja 21 a ak každý váš ozb­rojenec prej­de cez Jor­dán pred Hos­podinom, kým spred seba ne­vyženie svojich ne­priateľov 22 a kým krajina nebude pod­manená pred Hos­podinom, len po­tom sa vrátite, budete bez viny pred Hos­podinom a pred Iz­raelom, a táto krajina bude vaším vlast­níc­tvom pred Hos­podinom. 23 Ak však ne­urobíte tak, pre­hrešíte sa proti Hos­podinovi; vedz­te, že trest za váš hriech vás pos­tih­ne. 24 Stavaj­te si mes­tá pre deti a košiare pre ov­ce, a po­tom uskutočnite, čo ste ús­tami sľúbili. 25 Nato Gádov­ci a Rúbenov­ci po­vedali Mojžišovi: Tvoji služob­níci urobia tak, ako pri­kazuje náš pán. 26 Naše deti, ženy, stáda i všetok náš dobytok zo­stane tam v gileád­skych mes­tách, 27 avšak všet­ci tvoji vojen­sky vy­strojení služob­níci prej­dú pred Hos­podinom do boja, ako pri­kazuje náš pán. 28 Po­tom Mojžiš vy­dal o nich príkaz kňazovi Eleázárovi a Józu­ovi, synovi Núnov­mu, i predákom rodín v kmeňoch Iz­rael­cov; 29 Mojžiš im po­vedal: Ak Gádov­ci i Rúbenov­ci prej­dú s vami cez Jor­dán, všet­ci do boja vy­strojení pred Hos­podinom, a ak vám bude pod­robená krajina, odo­vzdaj­te im krajinu Gileád do vlast­níc­tva. 30 Ak však ne prej­dú s vami ozb­rojení, nech do­stanú vlast­níc­tvo vo vašom strede v Kanaáne. 31 Nato Gádov­ci a Rúbenov­ci od­povedali: Urobíme, ako Hos­podin po­vedal tvojim služob­níkom: 32 Vy­zb­rojení prej­deme pred Hos­podinom do Kanaánu, nám sa však do­stane dedičné vlast­níc­tvo na druhej strane Jor­dánu. 33 Po­tom im - totiž Gádov­com a Rúbenov­com i polo­vici kmeňa Menaššeho, syna Jozefov­ho - Mojžiš odo­vzdal kráľov­stvo amorej­ského kráľa Síchóna i kráľov­stvo bášán­skeho kráľa Óga, krajinu s jej mes­tami i s územím okolo miest krajiny. 34 Po­tom Gádov­ci vy­stavali Díbón a Atarót, Aróer, 35 At­rót, Šófán, Jazér, Jog­behu, 36 Bét-Nim­ru i Bét-Hárán, opev­nené mes­tá i košiare pre ov­ce. 37 Rúbenov­ci vy­stavali Chešbón, Eleálé, Kir­játajim, 38 Nebó a Baal-Meón - zmeniac im mená - i Sib­mu a mes­tám, ktoré vy­stavali, dali svoje mená. 39 Po­tom synovia Máchíra, syna Menaššeho, od­išli do Gileádu, za­brali ho a vy­hnali Amorej­cov, ktorí tam bývali. 40 Mojžiš odo­vzdal Gileád Máchírovi, synovi Menaššeho, a ten tam os­tal bývať. 41 Jáír, syn Menaššeho, od­išiel a za­bral ich stanové obce a na­zval ich Chav­vót-Jáír . 42 I Nóbach od­išiel a za­bral Kenát a jeho dediny a na­zval ho podľa svoj­ho mena Nóbachom.