Evanjelický › 4. Mojžišova › 14

4. Mojžišova

Numeri

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Mojžiša a Józuu chceli kameňovať1 Vtedy celý zbor začal hlas­no nariekať, ľud plakal tej noci. 2 Proti Mojžišovi a Áronovi re­ptali všet­ci Iz­rael­ci a celý tábor im hovoril: Kiežby sme boli po­mreli v Egyp­te alebo na tej­to púšti; kiežby sme boli po­mreli! 3 Prečo nás vedie Hos­podin do tej­to krajiny? Aby sme pad­li mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egyp­ta? 4 A jeden druhému hovorili: Ustanov­me si vod­cu a vráťme sa do Egyp­ta! 5 Vtedy Áron i Mojžiš pad­li na tvár pred celým zhromaždením zboru Iz­rael­cov. 6 Avšak Józua, syn Núnov, a Káléb, syn Jefun­neho, z vy­zvedačov, ktorí pre­skúmali krajinu, si roz­trh­li rúcha 7 a vraveli celému zboru Iz­rael­cov: Krajina, ktorú sme prešli, aby sme ju pre­skúmali, je mimoriad­ne dob­rá krajina! 8 Ak bude mať Hos­podin v nás záľubu, do­vedie nás do tej­to krajiny a dá nám ju - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. 9 Len sa nebúr­te proti Hos­podinovi! A neboj­te sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom. Od­išla od nich ochrana, ale s nami je Hos­podin. Neboj­te sa ich! 10 Keď celý zbor hovoril, že ich treba ukameňovať, ukázala sa všet­kým Iz­rael­com sláva Hos­podinova vo svätos­tán­ku. Mojžiš sa prihovára za ľud11 Hos­podin riekol Mojžišovi: Do­kedy ma bude ten­to ľud za­vr­hovať a do­kedy mi nebude veriť na­priek všet­kým znameniam, ktoré som učinil upro­stred neho? 12 Raním ho morom a vy­hubím ho, teba však urobím väčším a moc­nejším národom, ako je on. 13 Avšak Mojžiš po­vedal Hos­podinovi: Ale Egypťania počujú, že si svojou silou vy­viedol ten­to ľud spomedzi nich, 14 a po­vedia to obyvateľom tej­to krajiny. Veď počuli, že Ty, Hos­podine, si upro­stred toh­to ľudu, že Ty, Hos­podine, dal si sa vidieť zoči-voči, že Tvoj ob­lak stojí nad ním, a že v ob­lakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v oh­nivom stĺpe v noci. 15 Ak ten­to ľud do jed­ného usmr­tíš, po­vedia národy, ktoré počuli zvesť o Tebe: 16 Pre­tože Hos­podin ne­vládal uviesť ten­to ľud do krajiny, ktorú mu prísahou za­sľúbil, zničil ho na púšti. 17 Ale teraz nech sa do­káže veľká sila Pánova, ako si hovoril: 18 Hos­podin je dlho zhovievajúci a hoj­ný v milos­ti, On od­púšťa ne­právosť a prie­stupok, ale nenecháva bez tres­tu, avšak tres­tá ne­právosť ot­cov na synoch do tretieho i štvr­tého po­kolenia. 19 Od­pusť, prosím, ne­právosť svoj­ho ľudu podľa svoj­ho veľkého milo­sr­den­stva, ako si od­púšťal tomuto ľudu od Egyp­ta až sem. 20 Vtedy riekol Hos­podin: Od­pus­til som podľa tvojich slov! 21 Avšak akože žijem a akože celá zem bude pl­ná slávy Hos­podinovej, 22 ni­kto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egyp­te i na púšti, a po­kúšali ma už desaťk­rát, a nech­celi počúvať môj hlas, 23 ne­uvidí tú krajinu, ktorú som prísahou za­sľúbil ich ot­com; ne­uvidí ju ni­kto, kto mnou opo­vr­huje. 24 Avšak svoj­ho služob­níka Káléba, pre­tože v ňom bol iný duch a do­konale sa ma ver­ne pri­dŕžal, uvediem do krajiny, do ktorej vošiel, a jeho po­tom­stvo ju do­stane do vlast­níc­tva. 25 Keďže teda Amalekij­ci a Kanaán­ci bývajú v údolí, zaj­tra sa ob­ráťte a vy­daj­te sa na ces­tu púšťou k Čer­venému moru! Trest za vzburu26 Nato hovoril Hos­podin Mojžišovi a Áronovi: 27 Do­kedy bude ten­to zlý zbor re­ptať proti mne? Počul som re­ptanie Iz­rael­cov, ktoré vznášajú proti mne. 28 Po­vedz im: Akože ja žijem - to je výrok Hos­podinov - urobím vám tak, ako ste verej­ne predo mnou hovorili. 29 Na tej­to púšti popadajú vaše mŕt­voly, a to celý počet všet­kých vašich spočítaných od dvad­saťročných vy­ššie, ktorí re­ptali proti mne. 30 Ne­voj­dete do krajiny, kvôli ktorej som zdvihol svoju ruku k prísahe, že vás tam usadím - ok­rem Káléba, syna Jefun­neho, a Józuu, syna Núnov­ho. 31 Avšak vaše deti, o ktorých ste po­vedali, že budú korisťou, tie do­vediem, a ony spoz­najú krajinu, ktorou ste po­hrd­li. 32 Vaše mŕt­voly popadajú na tej­to púšti. 33 Vaši synovia budú pas­tier­mi na púšti štyrid­sať rokov a budú pykať za vašu smil­nú ne­veru, kým všet­ky vaše mŕt­voly ne­popadajú na púšti. 34 Ako ste za štyrid­sať dní pre­skúmavali krajinu, počítajúc deň za rok, štyrid­sať rokov budete pykať za svoje ne­právos­ti a po­znáte moju ne­milosť. 35 Ja, Hos­podin, som hovoril, že tak­to vy­konám tomuto celému zlému zboru, ktorý sa spolčil proti mne: Na tej­to púšti po­hynú a tu po­mrú. 36 Mužovia, ktorých Mojžiš po­slal pre­skúmať krajinu a ktorí po ná­vrate popudili k re­ptaniu celý zbor, pre­tože rozšírili zlý chýr o krajine, 37 tí mužovia, ktorí rozšírili zlý chýr o krajine, zo­mreli na porážku pred Hos­podinom. 38 Avšak Józua, syn Núnov, a Káléb, syn Jefun­neho, zo­stali nažive spomedzi mužov, ktorí od­išli pre­skúmať krajinu. 39 Po­tom Mojžiš po­vedal tieto slová všet­kým Iz­rael­com a ľud sa veľmi za­rmútil. 40 Za­včasu ráno vstali, vy­stúpili na temeno vr­chu a hovorili: Hľa, tu sme a vy­stupujeme na mies­to, o ktorom hovoril Hos­podin, lebo sme sa pre­hrešili. 41 Vtedy po­vedal Mojžiš: Prečo pre­stupujete roz­kaz Hos­podinov? Ne­podarí sa to. ..! 42 Ne­vy­stupuj­te ta, lebo Hos­podin nie je vo vašom strede; inak utr­píte porážku pred svojimi ne­priateľmi! 43 Veď tam pred vami sú Amalekij­ci a Kanaán­ci, a vy pad­nete mečom, pre­tože ste sa od­vrátili od Hos­podina; Hos­podin nebude s vami! 44 Keď si pred­sa trúfali vy­stúpiť na temeno vr­chu, truh­la zmluvy Hos­podinovej ani Mojžiš sa ne­poh­li zo stredu tábora. 45 Amalekij­ci a Kanaán­ci, ktorí bývali na po­horí, zo­stúpili, porazili ich a roz­háňali až po Chor­mu.