Evanjelický › 4. Mojžišova › 35

4. Mojžišova

Numeri

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Podiel Lévíjcov1 Hos­podin hovoril Mojžišovi na moáb­skych stepiach pri Jor­dáne na­proti Jerichu: 2 Pri­káž Iz­rael­com, aby Lévíj­com dali zo svoj­ho dedičného vlast­níc­tva mes­tá na bývanie; nech dajú Lévij­com i pas­tviny okolo miest. 3 Mes­tá budú mať na bývanie a svoje pas­tviny nech majú pre svoj dobytok, stáda a pre všet­ky svoje zvieratá. 4 Pas­tviny miest, ktoré dáte Lévíj­com, majú sa rozp­res­tierať od múrov miest do­okola na tisíc lakťov; 5 von z mes­ta na východ­nú stranu na­meraj­te dvetisíc lakťov, na západ­nú stranu dvetisíc, na sever­nú stranu dvetisíc lakťov, za­tiaľ čo mes­to nech je v strede; to im má slúžiť za pas­tviny pri mes­tách. 6 Čo sa týka miest, ktoré dáte Lévíj­com, daj­te im šesť útočišt­ných miest, aby tam mohol utiecť vrah; k nim im pri­daj­te štyrid­saťd­va miest. 7 Všet­kých miest, ktoré dáte Lévíj­com, bude štyrid­saťosem - a s nimi aj prís­lušné pas­tviny. 8 Čo sa týka miest, ktoré dáte z dedičného vlast­níc­tva Iz­rael­cov, z väčšieho daj­te viac a z menšieho daj­te menej; každý nech dá Lévíj­com zo svojich miest podľa svoj­ho vlast­níc­tva, ktoré do­stane do dedičného vlast­níc­tva. Útočištné mestá9 Hos­podin hovoril Mojžišovi: 10 Po­vedz Iz­rael­com: Keď prej­dete cez Jor­dán do Kanaánu, 11 vy­voľte si nie­ktoré mes­tá, ktoré vám budú útočišt­nými mes­tami; ta môže utiecť vrah, ktorý neúmysel­ne nie­koho za­bil. 12 Mes­tá vám budú útočis­kom pred po­mstiteľom kr­vi, aby vrah nezom­rel skôr, ako sa po­staví pred zbor na súd. 13 Z miest, ktoré vy­hradíte, budete mať šesť útočišt­ných miest. 14 Tri mes­tá vy­hraďte za Jor­dánom a tri mes­tá vy­hraďte v Kanaáne: budú vám útočišt­nými mes­tami. 15 Iz­rael­com, cudzin­covi a usad­líkovi; upro­stred nich bude tých­to šesť miest slúžiť ako útočis­ko, aby tam mohol utiecť ten, kto neúmysel­ne za­bil nie­koho. 16 Ak ho ud­rie želez­ným pred­metom, takže ten zo­mrie, je vrahom a vrah má byť vy­daný na sm­rť. 17 Ak ho ud­rie kameňom, ktorým možno nie­koho za­biť, a onen zo­mrie, je vrahom; vrah má byť vy­daný na sm­rť. 18 Alebo ak ho ud­rie dreveným pred­metom, ktorým možno nie­koho za­biť, a onen zo­mrie, je vrahom; vrah má byť vy­daný na sm­rť. 19 Po­mstiteľ krvi nech usmr­tí vraha; keď ho stret­ne, nech ho usmr­tí. 20 Ak nie­kto z nenávis­ti nie­koho zrazí alebo hodí do neho niečo so zlým úmys­lom, takže ten zo­mrie, 21 alebo ak ho v ne­priateľs­tve ud­rie rukou a ten zo­mrie, má byť vy­daný na sm­rť ten, kto ho ud­rel; je vrahom; po­mstiteľ krvi nech usmr­tí vraha, keď ho stret­ne. 22 Ale ak ho zrazu bez ne­priateľs­tva zrazí alebo hodí do neho akýkoľvek pred­met bez zlého úmys­lu, 23 alebo ak pus­tí na neho akýkoľvek kameň, ktorým možno nie­koho za­biť bez toho, že by ho videl, a onen zo­mrie, hoci mu nebol ne­priateľom ani ne­vyhľadával nešťas­tie pre neho, 24 vtedy zbor roz­súdi medzi tým, kto za­bil, a medzi po­mstiteľom krvi podľa práv­nych pred­pisov; 25 zbor vy­trh­ne vraha z ruky po­mstiteľa krvi a pri­vedie ho späť do jeho útočišt­ného mes­ta, do ktorého utiekol, a bude v ňom bývať do smr­ti veľkňaza, ktorý bol po­mazaný po­svät­ným olejom. 26 Ak však pred­sa vy­j­de ten vrah za hranicu svoj­ho útočišt­ného mes­ta, do ktorého utiekol, 27 a po­mstiteľ krvi ho stret­ne von­ku za hranicou jeho útočišt­ného mes­ta, po­mstiteľ krvi za­bije vraha - ne­má však viny na kr­vi, 28 lebo tam­ten má bývať vo svojom útočišt­nom mes­te až do smr­ti veľkňaza. Len po smr­ti veľkňaza sa môže vrátiť do krajiny svoj­ho vlast­níc­tva. 29 Toto nech vám je práv­nym ustanovením pre vaše po­kolenia vo všet­kých vašich byd­lis­kách. 30 Ktokoľvek za­bije človeka, podľa svedec­tva sved­kov má byť vy­daný na sm­rť, avšak jeden svedok ne­môže vy­povedať proti ni­komu tak, aby ten bol vy­daný na sm­rť. 31 Ne­smiete prijať výkup­né za život vraha, ktorý je hoden smr­ti, ale musí byť vy­daný na sm­rť. 32 Ne­smiete prijať výkup­né ani za toho, kto ušiel zo svoj­ho útočišt­ného mes­ta, aby sa vrátil a býval v krajine až do smr­ti veľkňaza 33 Ne­znes­väťte krajinu, v ktorej ste, lebo krv znes­väcuje krajinu a pre krajinu ne­možno zís­kať zmierenie za krv v nej roz­liatu, iba kr­vou toho, kto ju vy­lial. 34 Ne­smiete poškvr­niť krajinu, v ktorej bývate, upro­stred ktorej ja bývam, lebo ja, Hos­podin, pre­bývam upro­stred Iz­raela.