Evanjelický › 4. Mojžišova › 9

4. Mojžišova

Numeri

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Pascha - Veľká noc1 Hos­podin hovoril Mojžišovi na Sinaj­skej púšti v pr­vom mesiaci druhého roku po ich vy­j­dení z Egyp­ta: 2 Nech Iz­rael­ci slávia pas­chu v stanovený čas. 3 Sláv­te ju v jej určený čas: š­tr­nás­ty deň toho is­tého mesiaca pod­večer podľa všet­kých ustanovení a pred­pisov. 4 Vtedy Mojžiš po­vedal Iz­rael­com, aby slávili pas­chu. 5 A oni slávili pas­chu š­tr­nás­ty deň pr­vého mesiaca pod­večer na Sinaj­skej púšti. Iz­rael­ci konali všet­ko tak, ako pri­kázal Hos­podin Mojžišovi. 6 Bolo však nie­koľko mužov znečis­tených ľud­skou mŕt­volou, ktorí v ten deň ne­moh­li sláviť pas­chu; pred­stúpili teda v ten deň pred Mojžiša a pred Árona. 7 Mužovia po­vedali: Znečis­tení sme ľud­skou mŕt­volou. Prečo by sme mali byť ukrátení a ne­môžeme priniesť obet­ný dar Hos­podinovi na určený čas upro­stred Iz­rael­cov? 8 Mojžiš im po­vedal: Po­stoj­te, nech počujem, čo vám pri­káže Hos­podin. 9 Hos­podin hovoril Mojžišovi: 10 Po­vedz Iz­rael­com: Ak sa nie­kto z vašich po­tom­kov poškvr­nil mŕt­volou alebo je na ďalekej ces­te, nech len slávi pas­chu Hos­podinovi! 11 Nech ju slávia v š­tr­nás­ty deň druhého mesiaca pod­večer, nech ju jedia s nek­vasenými chleb­mi a hor­kými bylinami. 12 Nech ne­ponechajú z nej zvyšok do rána, ani kosť nech na nej ne­zlomia; nech ju slávia podľa všet­kých ustanovení pas­chy. 13 Kto je však čis­tý, a nie je na ces­te, ale zaned­bá slávenie pas­chy, ten bude od­stránený zo svoj­ho ľudu, lebo ne­pred­ložil obet­ný dar Hos­podinovi v určený čas. Ten človek nech znáša ná­sled­ky svoj­ho hriechu. 14 Ak sa zdržuje nie­kto medzi vami ako cudzinec a slávi pas­chu Hos­podinovi, nech ju slávi podľa ustanovenia pas­chy a podľa jej pred­písaného poriad­ku. Nech platí u vás rov­naké ustanovenie pre cudzin­ca i pre domorod­ca. Boží oblak nad svätostánkom15 V ten deň, keď bol po­stavený príbytok, ob­lak pri­kryl príbytok, stánok svedec­tva; večer však a od večera do rána mal vzhľad ohňa. 16 Tak bývalo vždy: ob­lak ho za­krýval a v noci mal oh­nivý vzhľad. 17 Kedykoľvek sa ob­lak zdvihol sponad stán­ku, vy­dávali sa Iz­rael­ci na ces­tu; na mies­te, kde spočinul ob­lak, tam sa utáborili. 18 Na po­kyn Hos­podinov sa Iz­rael­ci dávali na ces­tu a na po­kyn Hos­podinov sa utáborili; do­kiaľ ob­lak spočíval nad príbyt­kom, táborili. 19 Keď ob­lak dl­hší čas spočíval na príbyt­ku, za­chovávajúc nariadenie Hos­podinovo, Iz­rael­ci sa ne­vydávali na ces­tu. 20 Občas bol ob­lak nie­koľko dní nad príbyt­kom. Na po­kyn Hos­podinov sa utáborili a na po­kyn Hos­podinov sa vy­dali na ces­tu. 21 Občas ob­lak os­tal od večera do rána a ráno ob­lak vy­stúpil, vtedy sa vy­dali na ces­tu; či to bolo vo dne alebo v noci, keď ob­lak vy­stúpil, vy­dali sa na ces­tu. 22 Či boli dva dni a či mesiac alebo dl­hší čas, keď ob­lak bol nad príbyt­kom a spočíval na ňom, Iz­rael­ci táborili a ne­vydávali sa na ces­tu, ale keď vy­stúpil, vy­dali sa na ces­tu. 23 Na po­kyn Hos­podinov táborili a na po­kyn Hos­podinov sa vy­dávali na ces­tu; podľa roz­kazu Hos­podinov­ho pro­stred­níc­tvom Mojžiša za­chovávali nariadenie Hos­podinovo.