Evanjelický › 4. Mojžišova › 11

4. Mojžišova

Numeri

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Manna1 Keď sa ľud na­hlas žaloval Hos­podinovi, že sa mu zle vodí, Hos­podin to počul, vzplanul hnevom, vzbĺkol proti nim oheň Hos­podinov a strávil koniec tábora. 2 Keď ľud kričal na Mojžiša, Mojžiš sa mod­lil k Hos­podinovi a oheň zhasol. 3 I po­menovali toto mies­to Tabéra - lebo oheň Hos­podinov sa roz­horel proti nim. 4 Po­zbiehaného ľudu, ktorý bol upro­stred nich, sa zmoc­nila náram­ná žiados­tivosť. Iz­rael­ci znovu plakali a vraveli: Kto nás na­kŕmi mäsom? 5 Spomíname si na ryby, ktoré sme jedávali v Egyp­te za­dar­mo, na uhor­ky, dyne, pór, cibuľu a na ces­nak. 6 Avšak teraz vy­sch­la naša sila, ne­máme nič pred očami ok­rem man­ny. 7 Man­na bola ako korian­drové semeno a mala vzhľad bdéli­ovej živice. 8 Ľudia chodili hore-dolu, zbierali ju a mleli na mlynčeku alebo tĺk­li v mažiari, varili v hr­n­ci a pri­pravovali z nej koláče; mala chuť ako pečivo s olejom. 9 Keď v noci padala rosa na tábor, padala naň man­na. 10 Keď Mojžiš počul ľud plakať, rodinu za rodinou, každého pri vchode do jeho stanu, veľmi vzbĺkol hnev Hos­podinov; Mojžišovi sa to však ne­páčilo. 11 Vtedy Mojžiš po­vedal Hos­podinovi: Prečo zle na­kladáš so svojím služob­níkom a prečo som nenašiel milosť v Tvojich očiach, že si uvalil na mňa ťar­chu všet­kého toh­to ľudu? 12 Či som ja počal všetok ten­to ľud? Alebo či som ho ja zrodil, keď hovoríš: Ako pes­tún nosí dojča, nes ho vo svojom náručí do krajiny, ktorú som prísahou za­sľúbil jeho ot­com? 13 Od­kiaľ mám vziať mäso, aby som mohol dať všet­kému tomuto ľudu? Veď mi s plačom vravia: Daj sa nám najesť mäsa! 14 Ja sám ne­vládzem znášať všetok ten­to ľud, lebo mi je priťažký! 15 Ak tak­to na­kladáš so mnou, tak ma cel­kom za­bi, ak som našiel milosť v Tvojich očiach, nech ne­vidím svoje nešťas­tie. Sedemdesiat starších16 Vtedy Hos­podin riekol Mojžišovi: Zhromaždi mi sedem­desiat mužov zo starších Iz­raela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu a jeho hod­nos­tár­mi, a pri­veď ich k stán­ku stretania, aby sa tam s tebou po­stavili. 17 Po­tom zo­stúpim, budem sa tam s tebou zhovárať a vez­mem niečo z ducha, ktorý je na tebe, a vložím ho na nich; i ponesú s tebou bremeno ľudu a nebudeš ho znášať sám. 18 Ľudu po­vedz: Po­sväťte sa na zaj­trajšok. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom na­hlas hovorili Hos­podinovi: Kto nás na­chová mäsom? Veď nám bolo dob­re v Egyp­te. Hos­podin vám dá mäsa a najete sa. 19 Nebudete jesť jeden deň, alebo dva dni, ani päť dní, ani desať dní, ani dvad­sať dní, 20 ale po celý mesiac, kým ho nebudete mať vy­še hlavy a nezh­nusí sa vám, lebo ste po­hrd­li Hos­podinom, ktorý je upro­stred vás, a s plačom ste hovorili pred Ním: Prečo sme vôbec vy­šli z Egyp­ta? 21 Nato Mojžiš po­vedal: Šesťs­totisíc peších má ten­to ľud, upro­stred ktorého som ja, a Ty hovoríš: Dám im mäsa a budú jesť za mesiac! 22 Či sa má pre nich po­zabíjať drob­né stádo alebo rožný dobytok, aby im po­stačilo? Či sa majú pre nich po­chytať všet­ky mor­ské ryby, aby im po­stačilo? 23 Vtedy Hos­podin riekol Mojžišovi: Či je ruka Hos­podinova pri­krát­ka? Teraz uvidíš, či sa ti spl­ní moje slovo, alebo nie. 24 Vtedy Mojžiš vy­šiel a vy­rozp­rával ľudu slová Hos­podinove; zhromaždil sedem­desiat mužov zo starších ľudu a po­stavil ich okolo stán­ku. 25 Po­tom Hos­podin zo­stúpil v ob­laku, hovoril s ním, vzal z ducha, ktorý bol na ňom, a dal ho na sedem­desiat mužov zo starších. Keď spočinul na nich duch, ih­neď prorokovali, ale viac­krát nie. 26 Avšak dvaja mužovia zo­stali v tábore - jeden sa volal El­dád a druhý Médád. Na nich spočinul duch, lebo boli tiež za­písaní, avšak ne­vyšli k stán­ku, a tak prorokovali v tábore. 27 Tu pri­behol is­tý mládenec a zves­toval Mojžišovi: El­dád a Médád prorokujú v tábore! 28 Vtedy od­povedal Józua, syn Núnov, ktorý po­sluhoval Mojžišovi od svoj­ho mládenec­kého veku: Pane môj, Mojžiš, za­drž ich! 29 Avšak Mojžiš mu od­povedal: Ty žiar­liš na mňa? Kiežby bol všetok Hos­podinov ľud samí proroci; kiežby dal na nich Hos­podin svoj­ho ducha! 30 Po­tom sa Mojžiš vrátil do tábora i so staršími Iz­raela. Prepelice31 I str­hol sa vietor od Hos­podina, pri­vial pre­pelice od mora a vr­hol ich na tábor, asi na deň ces­ty sem a na deň ces­ty tam okolo tábora a na dva lak­te od zeme. 32 Vtedy po­vs­tal všetok ľud, celý deň a celú noc, i celý ďalší deň zbierali pre­pelice; kto málo naz­bieral, naz­bieral desať chómerov; poroz­kladali si ich okolo tábora. 33 Ešte mali mäso medzi zubami, ešte ho ani ne­požuli, vzbĺkol hnev Hos­podinov proti ľudu a Hos­podin za­siahol ľudí veľmi veľkou ranou. 34 Pre­to tomu mies­tu dali meno Kib­rót Hat­taavá , lebo tam po­chovali ľud, ktorý bol žiados­tivý. 35 Z Kib­rótu Hat­taavá sa ľud vy­dal na ces­tu do Chacérótu a os­tal v Chacéróte.