RoháčekSudcov9

Sudcov

Ukrutnosť Abimelechova.1 A Abimelech, syn Jerub­bálov, od­išiel do Sichema k bratom svojej mat­ky a hovoril im i všet­kej čeľadi domu otca svojej mat­ky po­vediac: 2 Hovor­te, prosím, v uši všet­kým pred­ným mužom mes­ta Sichema: Čo vám je lepšie: či aby panovali nad vami sedem­desiati mužovia, všet­ko to synovia Jerub­bálovi, a či aby nad vami panoval jeden muž? A budete pamätať, že ja som vaša kosť a vaše telo. 3 Vtedy hovorili bratia jeho mat­ky o ňom v uši všet­kých pop­red­ných mužov Sichema všet­ky tie slová. A ich srd­ce sa na­klonilo pos­túpiť za Abimelechom, lebo vraveli: Je náš brat. 4 A dali mu sedem­desiat šek­lov striebra z domu Bál-beríta, za ktoré si najal Abimelech za­háľčivých mužov od­vážlivých, ktorí ho na­sledovali. 5 A prij­dúc do domu svoj­ho otca do Ofry po­v­raždil svojich bratov, synov Jerub­bálových, sedem­desiat mužov, na jed­nom kameni. A po­zos­tal iba Jotám, syn Jerub­bálov, najm­ladší, lebo sa bol schoval. 6 Potom sa shromaždili všet­ci mužovia Sichema i celý dom Mil­lo a odíduc ustanovili Abimelecha za kráľa pri dube stĺpa, ktorý je v Sicheme. Jotámova prorocká bájka.7 A keď to oznámili Jotámovi, od­išiel a po­stavil sa na temene vr­chu Gerizíma a po­z­dvih­núc svoj hlas volal a po­vedal im: Počuj­te ma, mužovia Sichema, a nech vás počuje Bôh! 8 Raz boly od­išly stromy po­mazať nad sebou kráľa a po­vedaly olive: Kraľuj nad na­mi! 9 Ale oliva im po­vedala: Či ja opustím tučnotu, ktorú ctia vo mne i Bôh i ľudia, a poj­dem, aby som sa klátila nad stromami? 10 A stromy po­vedaly fíku: Poď ty a kraľuj nad na­mi! 11 Ale fík im odpovedal: Či azda opus­tím svoju slad­kosť a svoje výbor­né ovocie a poj­dem, aby som sa klátil nad stromami? 12 Potom povedaly stromy viniču: Nože poď ty, kraľuj nad na­mi! 13 Ale aj vinič im po­vedal: Či azda nechám tak svoju vín­nu šťavu, ktorá ob­veseľuje i Boha i ľudí, a poj­dem, aby som sa klátil nad stromami? 14 Napo­sledy riekly všet­ky stromy bod­liaku: Poď tedy ty, kraľuj nad na­mi! 15 A bod­liak po­vedal stromom: Ak ma na­ozaj po­mazujete za kráľa nad sebou, poďte, utečte sa do mojej tône. Ale ak nie, vtedy nech vy­j­de oheň z bod­liaka a strávi ced­ry Libanona! 16 A tak teraz jest­li ste učinili podľa prav­dy a úp­rim­nos­ti, že ste ustanovili Abimelecha za kráľa a jest­li ste dob­ré učinili s Jerub­bálom a s jeho domom a jest­li ste mu učinili podľa zá­sluhy jeho rúk, 17 lebo môj otec bojoval za vás a vy­stavil svoj život nebez­pečen­stvu a vy­tr­hol vás z ruky Madiana; 18 ale vy ste dnes po­vs­tali na dom môj­ho otca a po­v­raždili ste jeho synov, sedem­desiatich mužov, na jed­nom kameni a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho diev­ky, za kráľa nad mužmi Sichema, lebo je váš brat, 19 a tedy ak ste učinili podľa prav­dy a úp­rim­nos­ti s Jerub­bálom i s jeho domom tohoto dňa, raduj­te sa Abimelechovi, a nech sa aj on raduje vám. 20 A jest­li nie, vtedy nech vy­j­de oheň z Abimelecha a nech strávi mužov Sichema i dom Mil­lo, a tiež nech vy­j­de oheň z mužov Sichema a z domu Mil­lo a nech strávi Abimelecha! 21 Po­tom sa dal Jotám na útek a uj­dúc prišiel do Béra a býval tam bojac sa Abimelecha, svoj­ho brata. 22 A Abimelech vladáril nad Iz­raelom tri roky. Vzbura proti Abimelechovi. Gál.23 A Bôh po­slal zlého ducha medzi Abimelecha a medzi mužov Sichema. A mužovia Sichema stali sa ne­ver­nými Abimelechovi, 24 aby prišla ukrut­nosť, s­páchaná na sedemdesiatich synoch Jerub­bálových, na súd, a aby sa ich krv vzložila na Abimelecha, ich brata, ktorý ich po­v­raždil, i na mužov Sichema, ktorí po­sil­nili jeho ruky, aby po­v­raždil svojich bratov. 25 A mužovia Sichema mu po­stavili ú­klad­níkov hore na vr­choch, ktorí olúpili každého, kto išiel pop­ri nich tou cestou. A oznámilo sa to Abimelechovi. 26 A prišiel Gál, syn Ebedov, i jeho bratia a prešli do Sichema. A mužovia Sichema složili v ňom svoju nádej. 27 A vy­j­dúc na pole oberali svoje vinice a tlačili a spravili veselú slávnosť chválorečenia a voj­dúc do domu svoj­ho boha jed­li a pili a zlorečili Abimelechovi. 28 A Gál, syn Ebedov, po­vedal: Kto je Abimelech? A čo je Sichem, aby sme mu slúžili? Či nie je synom Jerub­bálovým a Zebúl jeho úrad­níkom? Slúžte mužom Chamora, otca Sichemov­ho! A prečo by sme mu my mali slúžiť? 29 Oj, aby dal ktosi ten­to ľud do mojej ruky, od­stránil by som Abimelecha: A po­vedal o Abimelechovi: Rozm­nož svoje voj­sko a vy­j­di! 30 A keď počul Zebúl, vladár mes­ta, slová Gála, syna Ebedov­ho, roz­hneval sa. 31 A po­slal po­slov k Abimelechovi ľs­tivo s od­kazom: Hľa, Gál, syn Ebedov, a jeho bratia prišli do Sichema. A hľa, búria mes­to proti tebe. 32 Pre­to teraz vstaň, zober sa vnoci ty i ľud, ktorý je s tebou, a úk­laď v poli. 33 A bude: skoro ráno, keď bude vy­chádzať sln­ko, vstaneš a uderíš na mes­to, a hľa, on i ľud, ktorý je s ním, poj­dú von proti tebe, a ty mu urobíš podľa toho, čo naj­de tvoja ruka. Abimelech zbije a zborí mesto Sichem.34 Vtedy vstal Abimelech i všetok ľud, ktorý bol s ním, vnoci a ú­kladili Sichemu, roz­delení vo štyri skupiny. 35 A Gál, syn Ebedov, vy­šiel a po­stavil sa pri dveriach brány mes­ta, a Abimelech vstal i ľud, ktorý bol s ním, z ú­kladu. 36 A keď videl Gál ľud, po­vedal Zebúlovi: Hľa, tam­to schádza ľud s temien vr­chov. Na čo mu po­vedal Zebúl: Tôňu vr­chov vidíš, k­torá sa ti zdá, jako čo by to boli ľudia. 37 Ale Gál zase pre­hovoril a po­vedal: Hľa, na­ozaj ľudia schádzajú s náv­ršia zeme, a jeden od­diel ide sem od ces­ty dubu Planetárov. 38 Vtedy mu po­vedal Zebúl: Kde sú teraz tvoje ús­ta, ktorými si po­vedal: Kto je Abimelech, aby ste mu slúžili? Či nie je to ten is­tý ľud, ktorým si opo­vr­hoval? Nože vy­j­di teraz a bojuj proti ne­mu! 39 A Gál vy­šiel pred mužmi Sichema a bojoval proti Abimelechovi. 40 Ale bol premožený, a Abimelech ho prena­sledoval, a on utekal pred ním, a mnoho ich pad­lo za­bitých, a padali až po dvere brány. 41 A Abimelech býval v Arume, a Zebúl za­hnal Gála i jeho bratov, takže ne­smeli bývať v Sicheme. 42 A stalo sa na druhý deň, že ľud vy­šiel na pole, a oznámili to Abimelechovi. 43 Vtedy pojal ľud a roz­delil ho na tri skupiny a ú­kladil na poli. A keď uvidel, že hľa, ľud ozaj ide von z mes­ta, po­vs­tal na nich a zbil ich. 44 A s­talo sa to tak, že Abimelech i skupiny, ktoré boly s ním, v­trh­núc rozložili sa p­ri mes­te a stáli pri dveriach brány mes­ta, a d­ruhé dve skupiny sa vr­h­ly na všet­kých tých, ktorí boli na poli, a po­bili ich. 45 A Abimelech bojoval proti mes­tu celý ten deň a zau­jal mes­to a ľud, ktorý bol v ňom, po­v­raždil. A roz­boriac mes­to po­sial ho soľou. Trest Boží aj ostatným Sichemänom.46 A keď to počuli všet­ci mužovia veže Sichema, vošli do hradu, do domu boha Beríta. 47 A bolo oznámené Abimelechovi, že sa tam shromaždili všet­ci mužovia veže Sichema. 48 Vtedy vy­šiel Abimelech na vrch Cal­mon, on i všetok ľud, ktorý bol s ním. A Abimelech vzal sekery do svojej ruky a na­sekal haluzia so stromov a vez­múc ho položil na svoje plece a po­vedal ľudu, ktorý bol s ním: Čo ste videli, že som urobil, rých­le urob­te jako ja. 49 Vtedy na­sekal i všetok ľud, každý svoj­ho haluzia, a išli za Abimelechom a po­s­kladali to pri hrade a za­pálili nad nimi hrad ohňom. A tak zomreli aj všet­ci mužovia veže Sichema, asi tisíc mužov a žien. Pomsta Abimelechovi.50 Po­tom odišiel Abimelech do Tébeca a roz­ložiac sa proti Tébecu táborom zau­jal ho. 51 A pro­stred mes­ta bola pev­ná veža, a utiek­li sa ta všet­ci mužovia i ženy i všet­ci občania mes­ta, za­vreli za sebou a vy­šli na strechu veže. 52 Po­tom prišiel Abimelech až k veži, bojoval proti nej a pri­blížil sa až ku dveriam veže, aby ju pod­pálil ohňom. 53 Ale nejaká žena hodila vr­ch­ný žer­nov na hlavu Abimelechovi a roz­bila mu leb­ku. 54 A za­volajúc rých­le mláden­ca, ktorý nosil jeho zbraň, po­vedal mu: Vy­tiah­ni svoj meč a usmrť ma, aby ne­povedali o mne: Žena ho za­bila. A jeho mládenec ho pre­bod­nul, a tak zomrel. 55 Keď po­tom videli mužovia Iz­raelovi, že zo­mrel Abimelech, od­išli každý na svoje mies­to. 56 A tak vrátil Bôh nešľachet­nosť Abimelechovu, ktorú spáchal proti svoj­mu ot­covi tým, že za­vraždil sedem­desiatich svojich bratov, 57 i všet­ku nešľachet­nosť mužov Sichema vrátil Bôh na ich hlavu, a prišla na nich kliat­ba Jotáma, syna Jerub­bálov­ho.

RoháčekSudcov9