Roháček › Sudcov › 8

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Múdra odpoveď Efraimovi.1 A mužovia Ef­rai­movi mu riek­li: Jaká je to vec, k­torú si nám to vy­konal, že si nás ne­povolal, keď si išiel bojovať proti Madianovi? A prud­ko sa s ním do­hadovali. 2 A on im po­vedal: A čože som ja teraz vy­konal také jako vy? Či nie sú lepšie paber­ky Ef­rai­move ako oberačka Abiezerova? 3 Veď do vašej ruky dal Bôh kniežatá Madianove, Oréba a Zeéba, nuž čože také som ja mohol vy­konať ako vy? Vtedy upus­til ich duch od neho, keď im to hovoril. 4 A Gede­on prišiel k Jor­dánu a prešiel cezeň on i tých tri­sto mužov, ktorí boli s ním, ustatí prena­sledujúc nepriateľa. Sukkót a Penuel odoprú pomoc5 Pre­to po­vedal mužom mes­ta Sukkóta: Daj­te, prosím, ľudu, ktorý ide za mnou, niekoľko pecňov chleba, lebo sú ustatí, a ja honím Zebacha a Cal­mun­nu, madian­ských kráľov. 6 A kniežatá Suk­kóta po­vedali: Či je azda päsť Zebachova a Cal­mun­nova už v tvojej ruke, aby sme dali tvoj­mu voj­sku chleba? 7 Na to riekol Gede­on: Pre­to, keď dá Hos­podin Zebacha a Cal­mun­nu do mojej ruky, zmlátim vaše telo tŕňami púšte a bod­liak­mi. 8 A odíduc od­tiaľ hore do Penuela hovoril im podob­ne. Ale mužovia Penuela mu od­povedali tak, ako od­povedali mužovia Suk­kóta. 9 A po­vedal aj mužom Penuela: Keď sa na­vrátim v po­koji, roz­borím túto vežu. Gedeon poraziac nepriateľov potrestal mužov Sukkóta a Penuela.10 A Zebach a Cal­mun­na boli v Kar­kore a ich tábor voj­ska s nimi, okolo pät­násť tisíc mužov, všetci, ktorí boli po­zos­tali z celého tábora synov východu. A tých, ktorí pad­li, bolo sto dvad­sať tisíc mužov, všet­ko takí, ktorí narábali mečom. 11 A Gede­on od­išiel hore ces­tou tých, ktorí bývajú v stánoch, od východu Nobacha a Jog­behy, a uderil na tábor, kým sa tábor cítil bez­pečný. 12 A keď utekali Zebach a Cal­mun­na, honil ich a zajal oboch kráľov Madianových, Zebacha a Cal­mun­nu, predesiac všet­ko voj­sko. 13 A keď sa na­vracoval Gede­on, syn Jo­asov, z boja, od svahu ­vr­chu Cháresa, 14 zajal mláden­ca z mužov mes­ta Sukkóta a po­vy­pytoval sa ho, ktorý mu popísal kniežatá Suk­kóta a jeho starších, sedem­desiat­sedem mužov. 15 A prij­dúc k mužom Suk­kóta po­vedal: Tu hľa, Zebach a Cal­mun­na, pre ktorých ste ma po­hanili po­vediac: Či je azda päsť Zebachova a Cal­mun­nova už vo tvojej ruke, aby sme dali tvojim ustatým mužom chleba? 16 Pre­to vez­múc starších mes­ta i tŕne púšte i bod­liaky dal nimi cítiť mužom Suk­kóta s­voju moc. 17 Aj vežu Penuela roz­boril a po­bil mužov mes­ta. Smrť Zebachova a Calmunnova.18 Potom riekol Zebachovi a Cal­mun­novi: Jakí to boli mužovia, ktorých ste za­bili na Tábore? A oni povedali: Takí jako ty, každý na po­hľad ako kráľov­ský syn. 19 A riekol: Moji bratia, synovia mojej mat­ky, to boli. Jako že žije Hos­podin, keby ste ich boli nechali žiť, nebol by som vás za­bil. 20 A po­vedal Jeterovi, svoj­mu pr­vorodenému: Vstaň, zabi ich! Ale mládenec ne­vytiahol svoj­ho meča, lebo sa bál, pre­tože bol ešte len chlapec. 21 A Zebach a Cal­mun­na povedali: Vstaň ty a obor sa na nás, lebo jaký muž, taká jeho sila. Vtedy vstal Gede­on a za­bil Zebacha i Cal­mun­nu a vzal oz­dob­né mesiačiky, ktoré boly na hrd­lách ich veľb­lúdov. Gedeon odmietne panovať, avšak spravil modlársky efod.22 Potom povedali iz­rael­skí mužovia Gede­onovi: Panuj nad nami i ty i tvoj syn i syn tvoj­ho syna; lebo si nás za­chránil z ruky Madiana. 23 Ale Gedeon im riekol: Nebudem ja panovať nad vami ani nebude panovať nad vami môj syn. Hos­podin bude panovať nad vami. 24 A ešte im po­vedal Gede­on: Toto by som žiadal od vás: Daj­te mi každý náušnicu zo svojej koris­ti. Lebo nep­riatelia mali zlaté náušnice, pre­tože boli Iz­maeliti. 25 Na to mu povedali: Dáme vďačne. A pre­streli rúcho a hodili ta každý náušnicu zo svojej koris­ti. 26 A bolo váhy zlatých náušníc, ktoré vy­žiadal, tisíc sedem­sto šek­lov zlata krome oz­dob­ných mesiačikov a záves­kov per­lovej podoby a pur­purového rúcha, ktoré mali na sebe madian­skí kráľovia, a krome nák­rčníkov, ktoré boly na hrd­lách ich veľb­lúdov. 27 A Gede­on z toho urobil efod a složil ho vo svojom mes­te, v Of­re. A smil­nil tam celý Iz­rael chodiac ta za ním, a stal sa osíd­lom Gede­onovi i jeho domu. 28 A tak bol Madian zo­hnutý pred syn­mi Iz­raelovými, ani viacej ne­po­z­dvih­li svojej hlavy. A zem mala po­koj štyrid­sať rokov, vo dňoch Gede­onových. Gedeon-Jerubbálova čeľaď a jeho smrť. Izrael sa zase odvráti.29 A Jerub­bál, syn Jo­asov, od­išiel a býval vo svojom dome. 30 A Gede­on mal sedem­desiat synov, ktorí pošli z jeho bed­ra, lebo mal mnoho žien. 31 I jeho ženina, ktorú mal v Sicheme, porodila mu syna, a pridal mu meno Abimelech. 32 A keď zo­mrel Gede­on, syn Jo­asov, v dob­rej starobe, po­chovaný bol v hrobe Jo­asa, svoj­ho ot­ca, v Ofre Abiezerovej. 33 A stalo sa h­neď, ako zo­mrel Gede­on, že znova smil­nili synovia Iz­raelovi idúc za Bál­mi a po­stavili si Bál-beríta za boha. 34 A ne­pamätali synovia Iz­raelovi na Hos­podina, svoj­ho Boha, ktorý ich vy­tr­hol z ruky všet­kých ich ne­priateľov do­okola. 35 Ani ne­učinili milo­sr­den­stva s domom Jerub­bálovým, Gede­onovým, podľa všet­kého toho dob­rého, ktoré učinil Iz­raelovi.