Roháček › Sudcov › 18

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Pokolenie Dánovo hľadá dedičstvo. V dome Míchovom.1 V tých dňoch nebolo kráľa v Iz­raelovi, a v tých dňoch si hľadalo po­kolenie Dánovo dedičs­tvo na bývanie, lebo mu až do toho dňa nebolo pri­pad­lo dedičs­tvo medzi po­koleniami Iz­raelovými. 2 Pre­to vy­slali synovia Dánovi zo svojej čeľade piatich mužov zo svojich končín, sil­ných mužov udat­ných, z Caree a z Ešta­ola, aby prešpehovali zem a pre­zkúmali ju, a po­vedali im: Iďte, pre­zkúmaj­te zem! A tak prišli na vrch Ef­rai­mov až po dom Míchov a prenocovali tam. 3 A keď prišli k domu Míchov­mu, hneď po­znali hlas mláden­ca, toho Levitu, a uchýliac sa ta po­vedali mu: Kto ťa sem do­viedol, a čo tu robíš a čo tu máš? 4 A on im po­vedal, tak v­raj a tak mi učinil Mícha a najal ma za mzdu, a som mu za kňaza. 5 A oni mu po­vedali: Opýtaj sa, prosíme, Boha, aby sme vedeli, či sa podarí naša ces­ta, ktorou ideme? 6 A kňaz im po­vedal: Iďte v po­koji; pred Hos­podinom je vaša ces­ta, ktorou idete. 7 A tak od­išli piati mužovia a prišli do mes­ta Laiša a videli ľud, ktorý bol v ňom, že býva v bez­pečnos­ti, jako je obyčaj u Sidoncov, po­koj­ne a bez­pečne, a nebolo ni­koho, kto by im bol urobil niečo zlého v zemi, kto by bol zau­jal pan­stvo nad nimi. A boli ďaleko od Sidon­cov a ne­mali ničoho s nik­torým človekom. 8 Keď sa po­tom na­vrátili ku svojim bratom do Caree a do Ešta­ola, po­vedali im ich bratia: No, a čo vy? 9 A oni povedali: Vstaňte a poďme hore na nich, lebo sme videli zem, a hľa, je veľmi dob­rá a pek­ná. A vy mlčíte? Nech sa vám nelení ísť a prijsť zau­jať zem do dedičs­tva. 10 Keď ta prij­dete, prij­dete k ľudu, ktorý žije bezpečne, a zem je prie­stran­ná; lebo ju dal Bôh do vašej ruky, mies­to, kde nieto nedos­tat­ku nijakých dob­rých vecí, ktoré len môžu byť na zemi. Synovia Dánovi ukradnú Míchovu modlu a odvábia jeho kňaza.11 A tak sa po­hlo od­tiaľ, z čeľade Dánovej, z Caree a z Ešta­ola, šesťs­to mužov, vy­zb­rojených do boja. 12 A odíduc hore položili sa táborom v Kir­jat-jearíme, v Júdovi. Pre­to na­zvali to mies­to Mach­né-dán a tak sa volá až do tohoto dňa, hľa, hen za Kir­jat-jearímom. 13 Od­tiaľ prešli na vrch Ef­rai­mov a prišli až po dom Míchov. 14 A vraveli piati mužovia, ktorí boli od­išli prešpehovať zem Lai­ša, a po­vedali svojim bratom: Či viete, že je v tých­to domoch efod, a že sú tu domáci bohovia a rytý a liaty ob­raz? Pre­to teraz vedz­te, čo máte urobiť! 15 Vtedy za­bočili ta a vošli do domu mláden­ca, toho Levitu, do domu Míchovho a po­zdravili ho. 16 A šesťs­to mužov, opásaných svojou zbraňou do boja, stálo pri vchode do brány, mužovia to, ktorí boli zo synov Dánových. 17 A piati mužovia, ktorí boli od­išli prešpehovať zem, vy­šli hore a vojdúc ta vzali rytý ob­raz aj efod ako aj domácich bohov i liaty ob­raz, a kňaz stál pri vchode do brány aj tých šesťs­to mužov, vy­zb­rojených do boja. 18 A tam­tí vošli tedy do domu Míchov­ho a vzali rytý ob­raz, efod i domácich bohov i liaty ob­raz. A kňaz im po­vedal: Čo to robíte? 19 A oni povedali: Mlč! Polož svoju ruku na svoje ús­ta a poď s nami a buď nám za otca a za kňaza. Či ti je azda lepšie byť kňazom domu jed­ného človeka a či byť kňazom celému pokoleniu a čeľadi v Iz­raelovi? 20 Tu sa za­radovalo srd­ce kňazovo, a vez­múc efod a domácich bohov i rytý ob­raz vošiel medzi ľud. 21 A ob­rátiac sa od­išli. A pus­tili deti i dobytok i to, čo mali cen­ného, pred sebou. 22 A keď sa už boli vzdialili od domu Míchov­ho, vtedy mužovia, ktorí boli v domoch, ktoré boly v sused­stve domu Míchov­ho, shromaždili sa krikom a stíhali synov Dánových tes­ne v zápätí. 23 A volali na synov Dánových, ktorí však ob­rátili svoju tvár a po­vedali Míchovi: Čo chceš, že si prišiel s toľkými ľuďmi? 24 A po­vedal: Mojich bohov, ktorých som spravil, ste vzali i kňaza a idete preč! A ja čo už budem mať? Nuž čože je to, že mi hovoríte: Čo chceš?! 25 Ale synovia Dánovi mu po­vedali: Nech ne­počujeme u seba tvoj­ho hlasu, aby sa ne­oborili na vás mužovia roz­tr­pčenej duše, a od­pratal by si svoju dušu i dušu svoj­ho domu. 26 Tak išli synovia Dánovi svojou ces­tou. A keď videl Mícha, že sú sil­nejší ako on, ob­rátil sa a na­vrátil sa do svoj­ho domu. Dobytie Laiša. Modlárstvo.27 A oni vez­múc to, čo spravil Mícha, i kňaza, ktorého mal, prišli na Lai­š, na ľud žijúci v po­koji a v ubez­pečnos­ti, a po­bili ich os­trím meča a mes­to spálili ohňom. 28 A nebolo ni­koho, kto by ich bol vytrhol, pre­tože bolo mes­to ďaleko od Sidona, a ne­mali ničoho s­poločného s ni­ktorým človekom, a ležalo na doline, ktorá je pri Bét-rechóbe, a potom zase vystavili mes­to a bývalo v ňom. 29 A na­zvali meno toho mes­ta Dán po mene Dána, svoj­ho praotca, ktorý sa narodil Iz­raelovi. Ale mes­to sa pred­tým menovalo Lai­š. 30 A synovia Dánovi si po­stavili ten rytý ob­raz, a Jonatán, syn Geršoma, syna Manas­sesov­ho, on i jeho synovia boli kňaz­mi po­koleniu Dánov­mu až do dňa zajatia obyvateľov zeme. 31 A tedy si vy­stavili rytý ob­raz Míchov, ktorý spravil, a stál po všet­ky dni, kým bol dom Boží v Síle.