RoháčekSudcov16

Sudcov

Samson vynesie vráta brány mesta.1 Po­tom od­išiel Sam­son do Gazy a uvidiac tam ženu smil­nicu vošiel k nej. 2 A voľak­to povedal Gažanom: Sam­son prišiel sem! Vtedy ho obkľúčili a ú­kladili mu celú noc v bráne mes­ta. A boli ticho celú noc a vraveli: Čakať, bude svetlo ráno, a za­bijeme ho. 3 A Sam­son ležal až do pol­noci. Po­tom o pol­noci vstal, po­chytil vráta brány mes­ta s oboma po­d­vojami a vy­trh­núc ich aj so závorou vzložil na svoje plecia a vy­niesol ich na temeno vr­chu, ktorý leží naproti Heb­ronu. Delila oklame Samsona.4 A stalo sa po­tom, že si za­miloval ženu na doline Sórek, ktorej to žene bolo meno Delila. 5 A prišli k nej hore kniežatá Filištínov a po­vedali jej: Pre­hovor ho a zveď, v čom leží jeho veľká sila, a čím by sme ho moh­li pre­môcť, aby sme ho po­viazali a po­korili. A my ti dáme každý tisíc a jed­no­sto šek­lov striebra. 6 Vtedy po­vedala Delila Sam­sonovi: Po­vedz mi, prosím, v čom leží tvoja veľká sila, a čím by ťa bolo možno po­viazať a tak po­koriť? 7 A Sam­son jej po­vedal: Keby ma po­viazali sied­mimi surovými húžvami, ktoré ešte neuschly, ne­mal by som vlády a bol by som ako ktorýkoľvek iný človek. 8 A kniežatá Filištínov jej donies­li hore sedem surových húžev, ktoré ešte neboly uschly, a po­viazala ho nimi. 9 A ú­klad­ník jej sedel v komore. A po­vedala mu: Filištíni na teba, Sam­sone! Ale on roztrhol húžvy, jako sa roz­trh­ne motúz z kúdele, keď za­vonia oheň. A nebola po­znaná jeho sila. 10 Vtedy po­vedala Delila Sam­sonovi: Hľa, oklamal si ma a hovoril si mi lži. Nože mi teraz po­vedz, prosím, čím by si mohol byť po­viazaný. 11 Na to jej odpovedal: Keby ma dob­re po­viazali novými po­v­raz­mi, ktorými sa ešte nič nerobilo, ne­mal by som vlády a bol by som ako ktorýkoľvek iný človek. 12 A Delila vzala nové po­v­razy a po­viazala ho nimi a po­vedala mu: Filištíni na teba, Sam­sone! A ú­klad­ník sedel v komore. Ale on ich roz­tr­hol a shodil so svojich ramien ako niti. 13 Tu po­vedala Delila Sam­sonovi: Až doteraz si ma klamal a hovoril si mi lži. Po­vedz mi, čím by si mohol byť po­viazaný! A po­vedal jej: Keby si sot­kala sedem vr­kočov mojej hlavy s os­novou. 14 A urobila tak, za­razila klinom a po­vedala mu: Filištíni na teba, Sam­sone! Ale keď sa pre­budil zo svoj­ho spán­ku, vy­tr­hol klin tkaniva aj s os­novou. 15 Na to mu po­vedala: Jako môžeš po­vedať: Milujem ťa, keď nie je so mnou tvoje srd­ce? Toto už trik­rát si ma oklamal a ne­povedal si mi, v čom leží tvoja veľká sila. 16 A stalo sa, keď ho len deň ako deň sužovala svojimi slovami a naliehala na neho, že to už ne­moh­la zniesť jeho duša, z­navená až na sm­rť. 17 v­tedy jej vy­javil celé svoje srd­ce a po­vedal jej; Brit­va nik­dy nevyšla na moju hlavu, lebo som nazarej Boží od života svojej mat­ky. Keby ma oholili, od­išla by odo mňa moja sila, a ne­mal by som vlády, ale by som bol ako každý iný človek. 18 A Delila vidiac, že jej vy­javil celé svoje srd­ce, po­slala a za­volala kniežatá Filištínov a od­kázala: Poďte už teraz hore, lebo mi vy­javil celé svoje srd­ce. A tak prišli k nej hore kniežatá Filištínov a donies­li strieb­ro vo svojej ruke. 19 A keď ho uspala na svojich kolenách, za­volala človeka a sholila sedem vr­kočov jeho hlavy a začala ho po­korovať. A tak od­išla jeho sila od neho. 20 A po­vedala: Filištíni na teba, Sam­sone! A keď sa pre­budil zo svoj­ho spán­ku, po­vedal si: Vy­j­dem von ako po každé a otrasiem sa. Ale on ne­vedel, že Hos­podin od­išiel od neho. 21 Vtedy ho po­chytili Filištíni a vy­klali mu oči a od­vied­li ho dolu do Gazy, po­viazali ho dvoma medenými reťazami, a mlel v dome väzňov. 22 Ale vlas jeho hlavy za­počal zase rásť po jeho oholení. Porážka Filištínov a Samsonova smrť.23 A kniežatá Filištínov sa shromaždili, aby obetovali veľkú bit­nú obeť Dágonovi, svoj­mu bohu, a aby sa veselili, lebo po­vedali: Náš boh dal Sam­sona, nášho ne­priateľa, do našej ruky. 24 A keď ho videl ľud, chválil svojeho boha, lebo vravel: Náš boh dal nášho ne­priateľa do našej ruky a toho, ktorý pus­tošil našu zem a po­bil mnohých z našich ľudí. 25 A stalo sa, keď sa bolo roz­veselilo ich srd­ce, že po­vedali: Za­volaj­te Sam­sona, aby nás za­bával. A tak za­volali Sam­sona z domu väzňov, a robil žar­ty pred nimi. A po­stavili ho medzi stĺpy. 26 A Sam­son po­vedal mláden­covi, ktorý ho držal za ruku a vodil: Nechaj ma a daj mi ohmatať stĺpy, na ktorých stojí dom, aby som sa oprel o ne. 27 A dom bol pl­ný mužov i žien, a boly ta sídené všetky kniežatá Filištínov, a na streche bolo asi tri tisíce mužov a žien, ktorí sa dívali, keď za­bával Sam­son. 28 A Sam­son volal k Hos­podinovi a po­vedal: Pane, Hos­podine, roz­pomeň sa, prosím, na mňa a po­sil­ni ma, prosím, už len ten­to raz, ó, Bože, aby som sa raz po­mstil na Filištínoch za obe svoje oči! 29 Vtedy ob­jal Sam­son oba pro­stred­né stĺpy, na ktorých stál dom a na ktorých spočíval, jeden svojou pravou rukou a druhý svojou ľavou rukou. 30 A Sam­son po­vedal: Nech tedy zo­mrie moja duša s Filištín­mi! A na­hol sa moc­ne, a dom padol na kniežatá a na všetok ľud, ktorý bol v ňom, takže bolo mŕt­vych, ktorých po­bil, keď zomieral, viacej, než bolo tých, ktorých po­bil vo svojom živote. 31 Po­tom sišli jeho bratia i celý dom jeho otca a vez­múc ho od­nies­li hore a po­chovali ho medzi Care­ou a medzi Ešta­olom, v hrobe Mano­acha, jeho ot­ca. A on súdil Iz­raela dvad­sať rokov.

RoháčekSudcov16