RoháčekSudcov11

Sudcov

Jefta, zahnaný a povolaný za vodcu.1 A Jef­ta Gileád­sky bol udat­ný muž a bol synom ženy smil­nice, a Gileád splodil Jef­tu. 2 Ale aj žena Gileádova porodila Gileádovi synov. A keď dorást­li synovia ženini, za­hnali Jef­tu a po­vedali mu: Nebudeš dediť v dome nášho ot­ca, lebo si ty syn inej ženy. 3 Pre­to utiekol Jef­ta pred svojimi brat­mi a býval v zemi Tóbe. A po­sberali sa k Jef­tovi za­háľčiví mužovia a vy­chádzavali s ním. 4 A stalo sa po čase, že synovia Am­monovi bojovali s Iz­raelom. 5 A stalo sa, keď bojovali synovia Am­monovi s Iz­raelom, že prišli starší k­raja Gileáda, aby do­vied­li Jef­tu zo zeme Tóba. 6 A riek­li Jef­tovi: Poď a budeš nám kniežaťom, a budeme bojovať proti synom Am­monovým. 7 A Jef­ta po­vedal starším Gileáda: Či nie ste to vy, k­torí ste ma nenávideli a za­hnali ste ma z domu môj­ho ot­ca? A tedy prečo ste prišli ku mne teraz, keď vám je úz­ko? 8 Na to riek­li starší Gileáda Jef­tovi: Práve pre­to sme sa teraz vrátili k tebe, poj­deš s nami a budeš bojovať proti synom Am­monovým a budeš nám hlavou, všet­kým obyvateľom Gileáda. 9 Vtedy po­vedal Jef­ta starším Gileáda: Jest­li ma vrátite, aby som bojoval proti synom Am­monovým, a Hos­podin ich vydá predo mnou, či vám ja budem hlavou? 10 A starší Gileáda riek­li Jef­tovi: Hos­podin bude sved­kom medzi na­mi, jest­li by sme ne­učinili tak, podľa tvoj­ho slova. 11 Vtedy išiel Jef­ta so staršími Gileáda, a ľud ho učinil hlavou nad sebou a kniežaťom. A Jef­ta hovoril všet­ky svoje slová pred Hos­podinom v Mic­pe. Jeftovi poslovia ku kráľovi Ammona.12 Po­tom po­slal Jef­ta po­slov ku kráľovi synov Am­monových s od­kazom: Čo ja mám s tebou, že si prišiel ku mne, aby si bojoval proti mojej zemi? 13 A kráľ synov Am­monových po­vedal po­slom Jef­tovým: Lebo Iz­rael vzal moju zem, keď išiel hore z Egyp­ta, od Ar­nona až po Jabok a až po Jor­dán, pre­to teraz vráť mi tie k­raje v po­koji. 14 A Jef­ta po­slal znova po­slov ku kráľovi synov Am­monových 15 a riekol mu: Tak­to hovorí Jef­ta: Iz­rael ne­vzal zeme Moábovej ani zeme synov Am­monových. 16 Ale keď išli hore z Egyp­ta, išiel Iz­rael púšťou až k Rudému moru a prišiel do Kádeša. 17 Od­tiaľ poslal Iz­rael po­slov ku kráľovi Edoma a po­vedal mu: Do­voľ mi, prosím, žeby som prešiel cez tvoju zem: Ale kráľ Edoma nech­cel počuť. A po­slal i ku kráľovi Moábov­mu. Ale nech­cel ani ten. A tak zostal Iz­rael v Kádeši. 18 Po­tom išiel púšťou. A keď obišiel zem Edomovu i zem Moábovu, prišiel od východu sl­n­ca k zemi Moábovej a táborili za Ar­nonom a ne­vošli na územie Moábovo, lebo Ar­non bol hranicou Moábovou. 19 A Iz­rael po­slal po­slov k Síchonovi, kráľovi, Amoreja, ku kráľovi Chešbona, a Iz­rael mu riekol: Nech prej­deme, prosím, cez tvoju zem až na svoje mies­to! 20 Lež Síchon ne­veril Iz­raelovi, aby bol do­volil prejsť cez svoje územie. Ale Síchon shromaždil všetok svoj ľud, a položili sa táborom v Joh­se, a bojoval s Iz­raelom. 21 Avšak Hos­podin, Bôh Iz­raelov, dal Síchona i všetok jeho ľud do ruky Iz­raelovej, a porazili ich, a Iz­rael zau­jal celú zem Amoreja do dedičs­tva, obyvateľa tej zeme. 22 A tak zau­jali celé územie Amoreja od Ar­nona až po Jabok do dedičs­tva a od púšte až po Jor­dán. 23 Nuž tak teraz Hos­podin, Bôh Iz­raelov, vy­hnal Amoreja zp­red tvári svoj­ho ľudu Iz­raela, a ty tedy chceš zau­jať jeho zem do dedičs­tva? 24 Či az­da nie je tak, že národ, ktorý ti dá vy­hnať Kámoš, tvoj boh, toho zem zaujmeš do dedičs­tva, a ktorýkoľvek národ vyženie Hos­podin, náš Bôh, zp­red našej tvári, toho zem zaujmeme my do dedičs­tva? 25 A teraz čože? Či si ty ozaj lepší ako bol Balák, syn Cip­porov, kráľ Moába? Či sa azda pravotil s Iz­raelom? A či snáď bojoval kedy proti nim, p­roti Izraelovi? 26 Kým doteraz býval Iz­rael v Chešbone a v jeho mes­tečkách, v Aro­ere a v jeho mes­tečkách a vo všet­kých mes­tách, ktoré sú pop­ri Ar­none, toto už tristo rokov, nuž prečože ste ich nevytrhli v tom čase? 27 Ani ja som sa ne­preh­rešil proti tebe, ale ty mi robíš zlé ch­cúc bojovať proti mne. Nech súdi Hos­podin sud­ca dnes medzi syn­mi Iz­raelovými a medzi syn­mi Am­monovými! 28 Ale ne­počul kráľ synov Am­monových na slová Jef­tu, ktoré po­slal k ne­mu. Jeftov nerozumný sľub a jeho víťazstvo.29 Vtedy sos­túpil Duch Hos­podinov na Jef­tu, a prešiel Gileádom a Manas­sesom a prešiel cez Mic­pu v Gileáde a z Mic­py v Gileáde prešiel k synom Am­monovým. 30 A Jef­ta sľúbil Hos­podinovi sľub a po­vedal: Ak is­tot­ne dáš synov Am­monových do mojej ruky, 31 vtedy bude, že to, čo vy­j­de zo dverí môj­ho domu oproti mne, keď sa na­vrátim v po­koji od synov Am­monových, bude Hos­podinovo, a budem to obetovať zápal­nou obeťou. 32 A tak prešiel Jef­ta k synom Am­monovým, aby bojoval proti nim, a Hos­podin ich dal do jeho ruky. 33 A zbil ich od Aro­era až po­tiaľ, ako ideš do Min­níta, dvad­sať miest, a až po Ábel-vinice porážkou, veľmi velikou, a tak boli zo­hnutí synovia Am­monovi pred syn­mi Iz­raelovými. Jeftova dcéra.34 A keď prišiel Jef­ta do Mic­py v­racajúc sa do svoj­ho domu, hľa, jeho dcéra mu išla von oproti s bub­ny a kolotan­cami, a bola len ona jediná; ne­mal krome nej ani syna ani dcéry. 35 A stalo sa, keď ju uvidel, že roz­trh­nul svoje rúcha a po­vedal: Ach, moja dcéra, veľmi si ma zo­hla a si jed­nou z tých, ktorí mi pôsobia trápenie, a ja, pre­tože som ot­voril svoje ús­ta sľúbiac Hospodinovi sľub, nebudem môcť od­volať. 36 A ona mu riek­la: Môj otče, ot­voril si svoje ús­ta sľúbiac Hospodinovi sľub, nuž učiň mi podľa toho, čo vy­šlo z tvojich úst, keďže ti dal Hos­podin, aby si sa po­mstil na svojich ne­priateľoch, na synoch Am­monových. 37 A ešte povedala svoj­mu ot­covi: Dovoľ, nech sa mi učiní táto vec. Nechaj ma dva mesiace, aby som od­išla a sišla na vr­chy a plakala nad svojím panen­stvom, ja i moje priateľky. 38 A riekol: Iď. A po­slal ju na dva mesiace. A tedy od­išla ona i jej priateľky a plakala nad svojím panen­stvom na vr­choch. 39 A stalo sa po dvoch mesiacoch, že sa na­vrátila ku svoj­mu ot­covi, ktorý vy­konal p­ri nej svoj sľub, ktorý sľúbil. A ona ne­poz­nala muža. A stalo sa to pev­nou obyčajou v Iz­raelovi, 40 že z roka na rok chodievajú dcéry Iz­raelove, aby spievaly dcére Jef­tu Gileád­skeho štyri dni v roku.

RoháčekSudcov11