Roháček › Sudcov › 3

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Národy, ponechané na zkúšku. Izrael v strede Kananeja.1 A toto sú tie národy, ktoré ponechal Hos­podin, aby nimi zkúšal Iz­raela, všet­kých, ktorí ne­poz­nali ni­ktorých vojen kananej­ských, 2 len aby po­znaly po­kolenia synov Iz­raelových, aby ich na­učil, čo je vojna, len že vojen, aké boly predtým, ne­poz­naly. 3 Pozos­talo tedy pätoro kniežat Filištínov a všet­ci Kananeji a Sidon­ci i Hevej, ktorý býva na vrchu Libanone od vr­chu Bál-her­mona až po­tiaľ, kde sa vchádza do Chamatu. 4 A tedy boli na­to, aby nimi zkúšal Iz­raela, aby sa zvedelo, či budú po­slúchať pri­kázania Hos­podinove, ktoré pri­kázal ich ot­com skr­ze Mojžiša. 5 A tak bývali synovia Iz­raelovi v strede Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja. 6 A brali si ich dcéry za ženy a svoje dcéry dávali ich synom a slúžili ich bohom. 7 A tedy robili synovia Iz­raelovi to, čo je zlé v očiach Hos­podinových a za­bud­núc na Hos­podina, svoj­ho Boha, slúžili Bálom a Ašerám. V moci Kúšana. Otniel.8 Pre­to sa za­pálil hnev Hos­podinov na Iz­raela a predal ich do ruky Kúšana Rišataim­ského, syr­ského kráľa Aram-naharaima, v Mezopotamii, a tak slúžili synovia Iz­raelovi Kúšanovi Rišataim­skému osem rokov. 9 No, keď kričali synovia Iz­raelovi k Hos­podinovi, vzbudil Hos­podin synom Iz­raelovým zá­chran­cu a za­chránil ich, Ot­niela, syna Kenaza, mladšieho brata Kálefov­ho. 10 A prišiel na neho Duch Hos­podinov, a súdil Iz­raela, a keď vy­šiel do boja, dal Hos­podin Kúšana Rišataim­ského, kráľa Arama, do jeho ruky, a tak zmoc­nila sa jeho ruka na Kúšana Rišataim­ského. 11 A zem mala po­koj štyrid­sať rokov. A zo­mrel Ot­niel, syn Kenazov. V moci Eglona. Ľavoruký Ehúd.12 A synovia Iz­raelovi zase robili to, čo je zlé v očiach Hos­podinových. A Hos­podin po­sil­nil Eg­lona, moáb­skeho kráľa, a po­slal ho na Iz­raela, pre­tože robili to, čo je zlé v očiach Hos­podinových. 13 A shromaždil k sebe synov Am­monových a Amalecha a odíduc zbil Iz­raela, a zau­jali mes­to paliem. 14 A synovia Iz­raelovi slúžili Eg­lonovi, moáb­skemu kráľovi, osem­násť rokov. 15 Po­tom kričali synovia Iz­raelovi k Hos­podinovi, a Hos­podin im vzbudil zá­chran­cu, Ehúda, syna Géru, syna Jeminiho, človeka, ne­vlád­núceho svojou pravou rukou. A synovia Iz­raelovi po­slali po ňom Eg­lonovi, moáb­skemu kráľovi, dar. 16 A Ehúd si spravil meč, os­trý na obe strany, dl­hý na lakeť, a opásal si ho pod svoje šaty na svoje pravé bed­ro. 17 A tedy doniesol Eg­lonovi, moáb­skemu kráľovi, dar. A Eg­lon bol veľmi tučný človek. 18 A stalo sa, keď už od­dal celý dar, že pre­pus­til ľudí, ktorí prinies­li dar. 19 A on vrátiac sa od lomov, ktoré sú pri Gil­gale, riekol Eg­lonovi: Tajnú vec mám pre teba, kráľu. A k­ráľ povedal: Ticho! A vy­šli od neho všet­ci, ktorí stáli pri ňom. 20 A Ehúd vošiel k ne­mu, a on sedel vo vr­ch­nej chlad­nej dvorane letnej, ktorá bola pre neho samého. A Ehúd po­vedal: Slovo Boha mám pre teba. A Eg­lon povstal so stolice. 21 Vtedy siahol Ehúd svojou ľavou rukou a vzal meč od svoj­ho pravého bed­ra a vrazil ho do jeho brucha, 22 tak, že vošla i rukoväť za čepeľou, a tuk sa zavrel za čepeľou, lebo ne­vytiahol meča z jeho brucha. A vy­šlo z neho lajno. 23 A Ehúd vy­šiel na stĺpovú chod­bu a za­vrel za sebou dvere vr­ch­nej dvorany a za­mknul. 24 Keď vy­šiel on, prišli jeho sluhovia. A keď videli, že hľa, dvere na vr­ch­nej dvorane sú za­mknuté, po­vedali: Zais­te za­krýva svoje nohy v chlad­nej izbe letnej. 25 A čakali tak dl­ho, až bolo hanba, a keď len ne­ot­váral dverí vr­ch­nej dvorany, vzali kľúč a ot­vorili, a hľa, ich pán ležal na zemi mŕt­vy. 26 A Ehúd ušiel, kým sa oni spamätali zo svojej bez­rad­nos­ti, a zašiel zatiaľ za lomy a za­chránil sa útekom do Seirata. 27 A stalo sa, keď prišiel, že za­trúbil na trúbu na vr­chu, na po­horí Efraimovom. A synovia Iz­raelovi sišli s ním dolu s vr­chu, a on išiel pred nimi. 28 A riekol im: Poďte behom za mnou, lebo Hos­podin vydal vašich ne­priateľov, Moábov, do vašej ruky. A sišli idúc za ním. A vez­múc Moábom brody Jor­dána nedali ni­komu prej­sť. 29 A po­bili toho času z Moába okolo desať tisíc mužov. A boli to všetko tuční a všet­ko sil­ní mužovia, a ne­ušiel ni­kto. 30 A tak bol zo­hnutý Moáb toho dňa pod ruku Iz­raelovi, a zem mala po­koj osem­desiat rokov. Samgar.31 A po ňom bol Sam­gar, syn Anátov, ktorý po­bil z Filištínov šesťs­to mužov os­tňom na voly. A on tiež za­chránil Iz­raela.