Roháček › 5. Mojžišova › 4

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Ostríhať prikázania Hospodinove, nepridať ani neujať. Chrániť sa modlárstva.1 A teraz, Iz­raelu, počúvaj na ustanovenia a na súdy, ktoré vás ja učím činiť, aby ste žili a vošli a dedične zau­jali zem, ktorú vám dáva Hos­podin, Bôh vašich ot­cov. 2 Ne­pridáte k slovu, ktoré vám ja pri­kazujem, ani ne­uj­mete ničoho z neho, os­tríhajúc pri­kázania Hos­podina, svoj­ho Boha, ktoré vám ja pri­kazujem. 3 Vaše vlast­né oči videly to, čo učinil Hos­podin pre Bál-pe­ora, že každého človeka, ktorý išiel za Bál-pe­orom, za­hladil Hos­podin, tvoj Bôh, z tvoj­ho stredu. 4 A vy, ktorý ste sa pri­dŕžali Hos­podina, svoj­ho Boha, ste všet­ci živí dnes. 5 Hľaď, učil som vás ustanoveniam a súdom, tak ako pri­kázal Hos­podin, môj Bôh, aby ste tak činili v zemi, do ktorej idete, aby ste ju zau­jali dedične. 6 A tedy budete os­tríhať a budete činiť, lebo to je vaša múd­rosť a vaša roz­um­nosť pred očima národov, ktoré keď počujú všet­ky tieto ustanovenia, po­vedia: Je to len na­ozaj múdry ľud a roz­um­ný, ten­to veliký národ! 7 Lebo kde máš nejaký veliký národ, ktorý by mal bohov takých blízkych sebe, jako je Hospodin náš Bôh, b­líz­ky nám, kedykoľvek a o čokoľvek voláme k ne­mu! 8 Alebo k­de máš ktorý veliký národ, ktorý by mal také spraved­livé ustanovenia a súdy, jako je celý ten­to zákon, ktorý ja dnes pred­kladám pre vás?! 9 Len sa maj na po­zore a veľmi os­tríhaj svoju dušu, aby si nezabudol vecí, ktoré videly tvoje oči, a aby ne­uh­li z tvoj­ho srd­ca po všet­ky dni tvoj­ho života, a oznámiš ich svojim synom i synom svojich synov. 10 Naj­mä nezabud­ni na deň, ktorého si stál pred Hos­podinom, svojím Bohom, na Horebe, keď mi po­vedal Hos­podin: Shromaždi mi ľud, a dám, aby počuli moje slová, ktorým sa budú učiť, aby sa báli po všet­ky dni, do­kiaľ len budú žiť na zemi, a budú učiť aj svojich synov. 11 Vtedy ste sa pri­blížili a stáli ste pod vr­chom, ktorý horel ohňom až hore do samého neba, a bola na ňom tma, ob­lak a mrákava. 12 A Hos­podin vám hovoril zp­ro­stred ohňa; hlas slov ste počuli, ale ne­videli ste nijakej podoby, krome čo ste počuli hlas. 13 Oznámil vám svoju sm­luvu, ktorú vám pri­kázal činiť, desať slov, a na­písal ich na dve kamen­né do­sky. 14 A mne pri­kázal Hos­podin toho času, aby som vás učil ustanoveniam a súdom, aby ste ich činili v zemi, do ktorej idete, hen na druhú stranu, na­to, aby ste ju zau­jali dedične. 15 Po­zoruj­te veľmi na svoje duše, lebo ste ne­videli nijakej podoby v deň, v ktorý vám hovoril Hos­podin na Horebe zp­ro­stred ohňa. 16 Aby ste sa neporušili a ne­učinili si nejakej rytiny, podoby nejakého ob­razu, nech už by bol jakýkoľvek, nejakej podobiz­ne muža alebo ženy, 17 podobiz­ne nejakého hoväda, jakéhokoľvek, ktoré je na zemi; ani podobiz­ne nejakého vtáka s krýdlami, ktorý lieta v po­vet­rí; 18 nijakej podobizne nijakého zemeplaza, k­torý sa plazí po zemi; nijakej podobiz­ne ryby, ktorá je vo vode pod zemou. 19 A aby si ne­po­z­dvihol svojich očí k nebesiam a keby si videl sln­ko, mesiac a hviez­dy, všet­ko voj­sko nebies, aby si nebol po­hnutý k tomu, že by si sa im klaňal a slúžil im, ktoré to veci udelil Hos­podin, tvoj Bôh, všet­kým národom pod celým nebom. 20 Ale vás vzal Hos­podin a vy­viedol vás zo želez­nej pece, z Egyp­ta, aby ste mu boli ľudom dedičs­tva, jako je tomu dnes. 21 Ale Hos­podin sa na­hneval na mňa pre vás a pri­sahal, že ne­prej­dem cez Jordán a že ne­voj­dem do tej k­rás­nej zeme dob­rej, ktorú Hos­podin, tvoj Bôh, dáva tebe do dedičstva. 22 Lebo ja zo­mriem v tej­to zemi, ne­prej­dem cez Jordán, ale vy prej­dete a zauj­mete tú k­rás­nu zem dob­rú do dedičs­tva. 23 Vy­stríhaj­te sa, aby ste nezabud­li na sm­luvu Hos­podina, svoj­ho Boha, ktorú učinil s vami, a učinili by ste si nejakú rytinu, podobu nejakej veci, nech už by bola jakákoľvek, čo ti za­kázal Hos­podin, tvoj Bôh. 24 Lebo Hos­podin, tvoj Bôh, je spaľujúci oheň, sil­ný Bôh hor­livý. Neopustiť Hospodina, ktorý je verný a milosrdný.25 Keď splodíš synov a vnukov, a zo­stariete sa v zemi, a zkazíte sa a učiníte si rytinu nejakej podoby, podoby čohokoľvek, a budete robiť to zlé v očiach Hos­podina, tvoj­ho Boha, aby ste ho popudzovali k hnevu, 26 už dnes volám nebesia i zem za sved­kov proti vám vy­hlasujúc vám, že is­tot­ne rých­le za­hyniete s po­vr­chu zeme, do ktorej poj­dete cez Jor­dán, aby ste ju zau­jali dedične. Nebudete dlho žiť na nej, lebo is­tot­ne budete vy­hladení. 27 Hos­podin vás rozp­týli medzi národy, a po­zos­tane vás malý počet medzi pohan­skými národami, kam vás za­vedie Hos­podin. 28 A tam budete slúžiť bohom, dielu rúk človeka, drevu a kameňu, ktoré ani nevidia ani nečujú ani nejedia ani nečuchajú. 29 Ale ak budete od­tiaľ hľadať Hos­podina, svoj­ho Boha, naj­deš, keď ho budeš hľadať celým svojím srd­com a celou svojou dušou, 30 keď ti raz bude úz­ko, a keď prij­dú na teba všet­ky tieto veci, v po­sled­ných dňoch, a keď sa na­vrátiš k Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, a budeš počúvať na jeho hlas. 31 Lebo Hos­podin, tvoj Bôh, je silný Bôh ľútos­tivý; ne­opus­tí ťa ani ťa nez­kazí ani nezabud­ne na sm­luvu tvojich ot­cov, ktorú im pri­sahal. 32 Lebo veď sa len pýtaj na pr­vé, dáv­ne dni, ktoré boly pred tebou, odo dňa, ktorého stvoril Bôh človeka na zemi, a to od jed­ného konca nebies až po d­ruhý koniec nebies, či sa voľakedy stala nejaká taká veľká vec ako toto, alebo či aj len bolo voľakedy slýchať niečo také? 33 Či počul voľakedy nie­ktorý ľud hlas Boha, hovoriaceho zp­ro­stred ohňa, ako si ty počul a bol by p­red­sa žil? 34 Alebo či sa voľakedy pokúsil nejaký boh, aby prij­dúc vzal sebe národ zp­ro­stred iného národa zkúšaním, znameniami a zá­zrak­mi, voj­nou a sil­nou rukou a vy­stretým ramenom a strašnými vecami veľkými, jaké bolo všetko to, čo učinil Hos­podin, váš Bôh, pre vás v Egyp­te pred tvojimi očima? 35 Tebe to bolo ukázané na­to, aby si vedel, že Hos­podin je Bôh, a že niet iného krome neho. 36 Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa vyučil, a na zemi ti dal vidieť svoj veľký oheň, a jeho slová si počul zp­ro­stred ohňa. 37 A pre­to, že miloval tvojich ot­cov, vy­volil si ich semeno po nich a vy­viedol ťa svojou tvárou a svojou veľkou silou z Egyp­ta, 38 aby vy­hnal národy, väčšie a moc­nejšie ako si ty, zp­red tvojej tvári a aby teba ta voviedol a dal ti ich zem do dedičstva, jako je tomu dnes. 39 A tedy máš vedieť dnes a vez­meš si to k srd­cu, že Hos­podin je Bôh na nebi hore i na zemi dole a niet iného. 40 A tedy budeš os­tríhať jeho ustanovenia a jeho pri­kázania, ktoré ti ja dnes pri­kazujem, aby bolo dob­re tebe i tvojim synom po tebe, a aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dáva Hos­podin, tvoj Bôh, a tedy ich budeš ostríhať po všet­ky dni. Útočištné mestá, v Zajordání.41 Vtedy od­delil Mojžiš tri mes­tá za Jor­dánom, na východe sln­ka, 42 aby sa ta utiekol vrah, ktorý by za­bil svoj­ho blížneho znenaz­dania a ktorý ho pred­tým ne­mal v nenávis­ti, a tedy sa utečie do nie­ktorého z tých miest a bude žiť, 43 od­delil Bécer na púšti, na rovinas­tej zemi, Rúbenov­com, a Rámot v Gileáde, Gádov­com, a Gólan v Bázane, Manas­sesov­com. Záver.44 To je zákon, ktorý pred­ložil Mojžiš synom Iz­raelovým, 45 a to sú svedoc­tvá, ustanovenia a súdy, ktoré hovoril Mojžiš synom Iz­raelovým, keď vy­šli z Egyp­ta, 46 za Jor­dánom, na doline, na­proti Bét-pe­oru, v zemi Síchona, amorej­ského kráľa, ktorý býval v Chešbone, ktorého porazil Mojžiš a synovia Iz­raelovi, keď vy­šli z Egyp­ta. 47 A zau­jali jeho zem do dedičs­tva jako i zem Óga, bázan­ského kráľa, dvoch amorej­ských kráľov, ktorí v­lád­li za Jor­dánom, na východe sln­ka, 48 od Aro­era, ktoré leží na brehu po­toka Ar­nona, až po vrch Si­on, to jest Hermon, 49 i celú rovinu za Jor­dánom na východ až po more Araby, pod Ašdót-piz­gou.