Roháček5. Mojžišova17

5. Mojžišova

Deuteronomium

Neobetovať vadného.1 Nebudeš obetovať Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, ani vola ani dobytčaťa, ov­ce alebo kozy, na ktorom je nejaká vada alebo jakákoľvek iná zlá vec, lebo je to ohav­nosťou Hos­podinovi, tvoj­mu Bohu. Modlára ukameňovať.2 Keby sa našiel niek­to v tvojom strede, v nie­ktorej z tvojich brán, ktoré ti dá Hos­podin, tvoj Bôh, muž alebo žena, kto by činil to zlo v očiach Hos­podina, tvoj­ho Boha, že by pre­stúpil jeho sm­luvu 3 a odíduc slúžil by iným bohom a klaňal by sa im, a to buď sln­ku buď mesiacu buď už ktorémukoľvek voj­sku nebes­kému, čoho som ne­prikázal, 4 a keby ti to bolo oznámené, a počul by si o tom, vtedy sa dob­re vy­pýtaš na to. A keď sa presvedčíš, že hľa, je to is­tot­ná prav­da, že vykonala sa tá ohav­nosť v Iz­raelovi, 5 vtedy vy­vedieš toho muža alebo tú ženu, ktorí spáchali takú zlú vec, ku svojim bránam, toho muža alebo tú ženu, a ukameňuješ ich, a zo­mrú. 6 Na ús­ta dvoch sved­kov alebo troch sved­kov zo­mrie ten, kto má zo­mrieť; nezom­rie na ús­ta jed­ného sved­ka. 7 Ruka sved­kov bude pr­vá na ňom za­biť ho a ruka všet­kého ľudu po­tom, a od­praceš také zlo zo svoj­ho stredu. Priťažká vec súdna.8 Keby ti bola nie­ktorá vec priťažká v súde medzi kr­vou a kr­vou, medzi pravotou a pravotou, medzi ranou a ranou, o čo by bol spor v tvojich bránach, vtedy sa zo­berieš a poj­deš hore na mies­to, ktoré si vy­volí Hos­podin, tvoj Bôh. 9 A prij­deš ku kňazom, Levitom, a k sud­covi, ktorý bude v tých dňoch, a budeš sa pýtať, a oznámia ti slovo súdu. 10 A učiníš podľa výroku, ktorý ti oznámia z toho mies­ta, ktoré vy­volí Hos­podin, a budeš po­zorovať, aby si učinil všet­ko tak, ako ťa na­učia. 11 Podľa znenia zákona, ktorému ťa budú učiť, a podľa súdu, ktorý ti po­vedia, učiníš, ne­uchýliš sa od slova, ktoré ti oznámia, ani napravo ani naľavo. 12 A človek, ktorý by urobil niečo v spúre, takže by ne­pos­lúchol kňaza, ktorý bude stáť na­to, aby tam slúžil Hos­podinovi, tvoj­mu Bohu, alebo sud­cu, ten človek zo­mrie, a od­praceš také zlo z Iz­raela. 13 A počuje to všetok ľud, a budú sa báť a nedopus­tia sa viacej spúry. Zákon o kráľovi.14 Keď voj­deš do zeme, ktorú ti dá Hos­podin, tvoj Bôh, a zauj­meš ju do dedičs­tva a budeš bývať v nej a po­vieš: Ustanovím nad sebou kráľa jako všet­ky národy, ktoré sú vôkol mňa. 15 Ustanovíš nad sebou iba toho za kráľa, ktorého si vy­volí Hos­podin, tvoj Bôh: niek­torého zpomedzi svojich bratov ustanovíš nad sebou za kráľa, nebudeš môcť dať nad seba človeka-cudzozem­ca, ktorý nie je tvojím bratom. 16 Avšak nech si nenadovažuje mnoho koní ani nech ne­ob­racia ľudu do Egyp­ta na­to, aby rozm­nožil s­voje kone, keďže vám po­vedal Hos­podin: Ni­kdy sa viacej na­vrátite touto ces­tou. 17 Ani si nenaberie mnoho žien, aby sa ne­od­vrátilo jeho srd­ce od ces­ty Hospodinovej, ani si nenadováži príliš mnoho strieb­ra a zlata. 18 A bude, keď do­sad­ne na trón svoj­ho kráľov­stva, že si od­píše ten­to zákon do knihy zp­red kňazov Levitov. 19 A bude u neho a bude v ňom čítať po všet­ky dni svoj­ho života, aby sa učil báť sa Hos­podina, svoj­ho Boha, na­to, aby os­tríhal všet­ky slová tohoto zákona a tieto ustanovenia, aby ich činil, 20 aby sa ne­po­z­dvih­lo jeho srd­ce nad jeho bratov a aby sa ne­od­chýlilo od pri­kázania ani napravo ani naľavo, aby dlho žil vo svojom kráľov­stve, on i jeho synovia pro­stred Iz­raela.