Roháček › 5. Mojžišova › 2

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

O prechode zemou synov Ezavových.1 A ob­rátiac sa tiah­li sme na púšť ces­tou ­smerom k Červenému moru, tak ako mi hovoril Hos­podin, a ob­chádzali sme vrch Seir mnoho dní. 2 A Hos­podin mi riekol: 3 Už ste sa do­sť na­ob­chádzali tohoto vr­chu; ob­ráťte sa na sever. 4 A ľudu pri­káž a po­vedz: Poj­dete cez územie svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire. A hoci sa vás budú báť, veľmi sa vy­stríhaj­te! 5 Ned­ráždite ich, lebo vám nedám z ich zeme ani toľko, čo by zašľapil nohou, lebo vrch Seir som dal Ezavovi do dedičného majet­ku. 6 Po­krm si kúpite od nich za peniaze, a tak budete jesť, aj vody si kúpite od nich za peniaze, a budete piť. 7 Lebo Hos­podin, tvoj Bôh, ťa požeh­nal v každej práci tvojich rúk; vie, že ideš touto veľkou púšťou. Toto už štyrid­sať rokov bol Hospodin, tvoj Bôh, s tebou; ne­mal si v ničom nedos­tat­ku. 8 A keď sme prešli od svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire, s ces­ty na rovine, z Elatu a z Eci­on-gábera, ob­rátili sme sa a prešli sme ces­tou Moáb­skej púšte. Synovia Lotovi. Obri. Výzva prejsť potok Záred.9 A Hos­podin mi riekol: Nebudeš trápiť Moábov ani si nezačínaj s nimi púšťajúc sa do voj­ny, lebo ti nedám dedičs­tva z ich zeme, pre­tože som dal synom Lotovým Ár do dedičs­tva. 10 Émovia bývali pred­tým v nej, v zemi Ára, veľký to ľud, mnohý a vy­soký jako Enákov­ci. 11 Prav­da aj oni boli po­važovaní za ob­rov ako Enákov­ci, a Moábovia ich po­menovali Emím. 12 A na Seire bývali pred­tým Chorovia, a synovia Ezavovi zau­jali ich d­ržavie a vy­hubili ich zp­red svojej tvári a bývali na ich mies­te, tak ako učinil Iz­rael zemi svoj­ho vlast­níc­tva, ktorú im dal Hos­podin. 13 A tak teraz vstaňte a prej­dite po­tok Záred. Aj sme prešli po­tok Záred. 14 A času, v ktorom sme išli z Kádeš-bar­nee, až sme prešli po­tok Záred, bolo tridsaťosem rokov, do­kiaľ ne­vym­relo všet­ko to po­kolenie, mužovia, súci do vojny, zp­ro­stred tábora, tak ako im pri­sahal Hos­podin. 15 Bola aj ruka Hos­podinova proti nim, aby ich desila a tak vy­hubila zprostred tábora, až i vy­mreli. 16 A stalo sa, keď už boli vy­mreli zp­ro­stred ľudu všet­ci mužovia toho pokolenia, súci do boja, 17 že mi hovoril Hos­podin a riekol: 18 Ty prej­deš dnes­ká hranicu Moábovu, Ár, 19 a pri­blížiš sa na­proti synom Am­monovým; nebudeš ich trápiť ani si nezačínaj s nimi, lebo ti nedám vlast­níc­tva zo zeme synov Am­monových, pre­tože som ju dal synom Lotovým za vlast­níc­tvo. 20 Aj tá bola po­važovaná za zem ob­rov; ob­rovia v nej bývali pred­tým, a Am­monovia ich na­zvali Za­mzum­mím. 21 Bol to veliký ľud, mnohý a vy­soký jako Enákov­ci, ale Hos­podin ich vy­hubil zp­red ich tvári, a tak zaujali ich d­ržavie a bývali na ich mies­te, 22 jako učinil synom Ezavovým, ktorí bývajú na Seire, keď za­hladil Chorov zp­red ich tvári, takže zau­jali ich d­ržavie a bývajú na ich mies­te až do dnešného dňa. 23 A Avajov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vy­plienili Kaf­torania, ktorí vy­šli z Kaf­tora, a bývali na ich mies­te. 24 Tedy vstaňte, rušaj­te sa a prej­dite cez po­tok Ar­non! Hľaďže, dal som do tvojej ruky Síchona, kráľa Chešbona, Amoreja, i jeho zem. Začni, zauj­mi a vy­zvúc ho pus­ti sa s ním do boja. 25 Tohoto dňa začnem dávať tvoj strach a tvoju bázeň na ľudí pod celým nebom. Tí, ktorí počujú zvesť o tebe, budú sa triasť a budú sa svíjať od strachu pred tebou. O kráľovi Síchonovi.26 A po­slal som po­slov z púšte Kedemót k Síchonovi, kráľovi Chešbona, so slovami po­koja vzkazujúc: 27 Nech, prosím, prej­dem cez tvoju zem. Poj­dem priamo ces­tou; ne­uh­nem sa ani na­pravo ani naľavo. 28 Po­krm mi predáš za peniaze, aby som jedol, i vody mi dáš za peniaze, aby som pil; len nech, prosím, prej­dem peší; 29 učiň mi, jako mi učinili synovia Ezavovi, ktorí bývajú na Seire, a Moábi, ktorí bývajú v Áre, do­kiaľ ne­prej­dem cez Jor­dán do zeme, ktorú nám dáva Hos­podin, náš Bôh. 30 Ale Síchon, kráľ Chešbona, nech­cel dať, aby sme prešli jeho územím, lebo Hos­podin, tvoj Bôh, za­tvr­dil jeho ducha a po­smelil jeho srd­ce, aby ho vy­dal do tvojej ruky, jako je tomu dnes. 31 A Hos­podin mi riekol: Hľaď, začal som dávať pred tebou Síchona a jeho zem. Začni, zauj­mi, aby si dedične zau­jal jeho zem. 32 Vtedy vy­šiel Síchon proti nám, on i všetok jeho ľud, do boja do Joh­sy. 33 A Hos­podin, náš Bôh, ho vydal pred na­mi, a porazili sme ho i jeho synov i všetok jeho ľud 34 a zau­jali sme všet­ky jeho mes­tá toho času a za­hladili sme, za­rečené, všet­ky tie mestá, mužov, ženy i deti, takže sme ne­ponechali ni­koho nažive. 35 Len dobytok sme si po­brali za plen a korisť miest, ktoré sme zau­jali. 36 Od Aro­era, ktoré je na brehu po­toka Ar­nona, a od mesta, ktoré je v tej doline, až po Gileád nebolo mes­ta, ktoré by nám bolo bývalo pri­vysoké; všet­ky dal Hos­podin, nás Bôh, pred na­mi. 37 Len k zemi synov Am­monových si sa ne­prib­lížil, k ni­ktorému kraju po­toka Jabb­ka ani k mes­tám toho po­horia ani k ni­ktorému miestu, ktorému blížiť sa zapovedal Hos­podin, náš Bôh.