Roháček5. Mojžišova20

5. Mojžišova

Deuteronomium

Vojenné zákony.1 Keď vy­j­deš do voj­ny proti svoj­mu ne­priateľovi a uvidíš kone, vozy a ľud, ktorého bude viac ako teba, nebudeš sa ich báť, lebo Hos­podin, tvoj Bôh, je s tebou, ktorý ťa vy­viedol hore z Egypt­skej zeme. 2 A bude, keď sa už budete blížiť boju, že pri­stúpi kňaz a bude hovoriť ľudu 3 a po­vie im: Počuj, Iz­raelu, vy sa dnes blížite boju idúc proti svojim ne­priateľom. Nech sa neľaká vaše srd­ce, neboj­te sa a ne­strachuj­te sa ani sa ne­tras­te pred nimi. 4 Lebo Hos­podin, váš Bôh je to, ktorý ide s vami, aby bojoval za vás s vašimi ne­priateľmi, aby vás za­chránil. 5 A správ­covia budú hovoriť ľudu a po­vedia: Kto je tu taký, ktorý vy­stavil nový dom a ne­pos­vätil ho ešte? Nech ide a na­vráti sa do svoj­ho domu, aby nezom­rel v boji, a po­svätil by ho iný. 6 A kto je tu medzi vami taký, ktorý vy­sadil vinicu a ne­prev­zal jej ešte do obec­ného užit­ku od­dajúc pr­vú úrodu Hos­podinovi? Nech ide a na­vráti sa do svoj­ho domu, aby nezom­rel v boji, a nie­kto iný by ju pre­vzal do obec­ného užit­ku. 7 A kto je tu taký, ktorý si za­snúbil ženu a ešte si jej ne­vzal? Nech ide a na­vráti sa do svoj­ho domu, aby nezom­rel v boji, a vzal by si ju nie­ktorý iný. 8 A ešte toto budú hovoriť správ­covia ľudu a po­vedia: Kto je tu taký, ktorý sa bojí, a ktorého srd­ce sa ľaká? Nech ide a na­vráti sa do svoj­ho domu, aby ne­zmalát­nil srd­ca svojich bratov, ako je zmalát­nelé jeho srd­ce. 9 A bude, keď do­hovoria správ­covia ľudu, že ustanovia veliteľov voj­ska a po­stavia ich na čelo ľudu. Dobývanie mesta. Stromy.10 Keď sa pri­blížiš k nie­ktorému mes­tu, aby si bojoval proti ne­mu, ponúk­neš mu po­koj. 11 A bude, ak ti od­vetí po­kojom a ot­vorí ti s­voje brány, vtedy bude tak, že všetok ľud, ktorý sa naj­de v ňom, všet­ci ti budú po­plat­ní a budú ti slúžiť. 12 Ale keby ne­učinilo s tebou po­koja a pus­tilo by sa s tebou do boja, vtedy ho obľah­neš. 13 A keď ho vydá Hos­podin, tvoj Bôh, do tvojej ruky, po­biješ všet­ko jeho mužs­kého po­hlavia os­trím meča. 14 Iba ženy a d­rob­né deti jako i hovädá i všet­ko, čo bude v mes­te, všet­ku jeho korisť ulúpiš sebe a budeš jesť ukoris­tené od svojich ne­priateľov, ktorých ti vydá Hos­podin, tvoj Bôh. 15 Tak učiníš všet­kým mes­tám, ktoré sú ďaleko vzdialené od teba, ktoré nie sú z miest tých­to národov. 16 Ale z miest tých národov, ktoré ti dáva Hos­podin, tvoj Bôh, do dedičs­tva, ne­ponecháš živej ni­ktorej duše, 17 lež is­tot­ne ich za­hladíš za­riek­nuc ich ú­pl­nej záhube: Heteja a Amoreja, Kananeja a Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, tak ako ti pri­kázal Hos­podin, tvoj Bôh, 18 a to pre­to, aby vás nenau­čili robiť podľa ni­ktorých svojich ohav­nos­tí, ktoré robia svojim bohom, a hrešili by ste p­roti Hospodinovi, svoj­mu Bohu. 19 Keby si ob­liehal nie­ktoré mes­to za dl­hý čas bojujúc proti ne­mu, aby si ho zau­jal, nez­kazíš jeho stromov tým, že by si ich po­vytínal sekerou, lebo z nich budeš jesť a pre­to ich ne­vysekáš. Lebo veď či je poľný strom človek, aby vošiel pred tebou do ohrady? 20 Avšak strom, ktorý znáš, že nie je ovoc­ným stromom, môžeš zkaziť a vy­ťať a vy­stavíš si baštu proti mes­tu, ktoré bojuje s tebou, do­kiaľ si ho ne­pod­maníš.