Roháček › 5. Mojžišova › 15

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Rok úpustu.1 Na kon­ci každých sedem rokov spravíš úpust. 2 A toto je vec takého úpustu: Každý veriteľ utiah­ne svoju ruku upus­tiac od toho, čo požičal svoj­mu blížnemu. Nebude hnať svoj­ho blížneho alebo svojho brata zaplatiť, lebo vy­hlásili úpust Hos­podinov. 3 Cudzozem­ca poženieš; ale od toho, čo by si mal u svoj­ho brata, upus­tí tvoja ruka, 4 pre­tože nebude u teba núdz­neho, lebo veď is­tot­ne ťa požeh­ná Hos­podin v zemi, ktorú ti dá Hos­podin, tvoj Bôh, do dedičs­tva, aby si ju zau­jal dedične, 5 ak len budeš bed­live počúvať na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, po­zorujúc, aby si činil každé toto pri­kázanie, ktoré ti ja pri­kazujem dnes. 6 Lebo Hos­podin, tvoj Bôh, ťa požeh­ná, tak ako ti hovoril, a budeš požičiavať mnohým národom, ale ty nebudeš požičiavať od ni­koho a budeš panovať nad mnohými národami, a nad tebou nebudú panovať. Núdzny z bratov.7 Keď bude u teba núdz­ny, nie­kto zpomedzi tvojich bratov, v nie­ktorej z tvojich brán v tvojej zemi, ktorú ti dá Hos­podin, tvoj Bôh, neza­tvr­díš svoj­ho srd­ca a nezav­rieš svojej ruky pred svojím núdz­nym bratom. 8 Ale is­tot­ne mu ot­voríš svoju ruku a požičať požičiaš mu toľko, koľko po­trebuje toho, čoho má nedos­tatok. 9 Vy­stríhaj sa, aby nebolo v tvojom srd­ci bez­božnej veci, že by si po­vedal: Blíži sa sied­my rok, totiž rok úpus­tu - a tvoje oko by bolo nešľachet­né na­proti tvoj­mu núdz­nemu bratovi, a nedal by si mu, pre čo by volal proti tebe na Hos­podina, a bol by na tebe hriech! 10 Is­tot­ne mu dáš, a nebude tvoje srd­ce smut­né, keď mu budeš dávať, lebo veď práve pre­to ťa požeh­ná Hos­podin, tvoj Bôh, v každej tvojej práci i vo všet­kom, na čo siah­ne tvoja ruka. 11 Lebo toho nebude ni­kdy, aby nebolo núdz­neho v zemi, pre­to ti ja pri­kazujem a hovorím: Do­is­ta ot­voríš svoju ruku svoj­mu bratovi, svoj­mu chudob­nému s­trápenému a svoj­mu núdz­nemu vo svojej zemi. Prepúšťanie predavšieho sa brata. Sluhom na veky.12 Keby ti bol predaný tvoj brat, Heb­rej alebo Heb­rej­ka, a slúžil by ti šesť rokov, sied­meho roku ho pre­pus­tíš slobod­ného od seba. 13 A keď ho pre­pus­tíš slobod­ného od seba, ne­prepus­tíš ho prázd­neho. 14 Šted­re ho ob­daruješ dajúc mu zo svoj­ho drob­ného stáda a zo svoj­ho hum­na a zo svoj­ho preša; z toho, čím ťa požeh­nal Hos­podin, tvoj Bôh, mu dáš. 15 A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egypt­skej zemi, a že ťa vy­kúpil Hos­podin, tvoj Bôh. Pre­to ti ja pri­kazujem dnes túto vec. 16 A stane sa, keď ti po­vie: Ne­odídem od teba, pre­to, že ťa miluje i tvoj dom, pre­tože mu bolo dobre u teba, 17 vtedy vez­meš šid­lo a dáš do jeho ucha a do dverí, a bude ti sluhom na veky, a to is­té učiníš i svojej diev­ke. 18 Nebude to ťažkým v tvojich očiach, keď ho pre­pus­tíš slobod­ného od seba, lebo veď to robilo dvojnásobné obyčaj­nej mzdy nájom­níka, čo ti slúžil šesť rokov, a Hos­podin, tvoj Bôh, ťa požeh­ná vo všet­kom, čo budeš robiť. O prvorodenom z dobytka.19 Všet­ko pr­vorodené, čo sa narodí z tvojich hoviad a z tvoj­ho drob­ného stáda, čo bude samec, za­svätíš Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. Nebudeš robiť na pr­vorodenom svoj­ho vola ani nebudeš strihať pr­vorodeného svoj­ho drob­ného stáda. 20 Pred Hos­podinom, svojím Bohom, ho budeš jesť rok po roku na mies­te, ktoré vy­volí Hos­podin, ty i tvoj dom. 21 Ale keby bola na ňom nejaká vada, keby bolo kuľhavé alebo slepé, s akoukoľvek zlou vadou, nebudeš ho obetovať Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. 22 Vo svojich bránach ho budeš jesť, nečis­tý i čis­tý spolu, jako srnu a jako jeleňa, 23 Iba jeho krvi nebudeš jesť; na zem ju vy­leješ ako vodu.