Roháček › 5. Mojžišova › 27

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Pamätné kamene. Oltár.1 A Mojžiš pri­kázal i so staršími Iz­raelovými ľudu po­vediac: Os­tríhať budete všetky pri­kázania, ktoré vám ja pri­kazujem dnes, 2 a bude toho dňa, ktorého prej­dete cez Jor­dán do zeme, ktorú ti dá Hos­podin, tvoj Bôh, že si po­stavíš veľké kamene a olíčiš ich váp­nom. 3 Na­píšeš na ne všet­ky slová tohoto zákona, keď prej­deš na druhú stranu, aby si vošiel do zeme, ktorú ti dá Hos­podin, tvoj Bôh, do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, tak ako ti hovoril Hos­podin, Bôh tvojich ot­cov. 4 A bude, keď prej­dete cez Jor­dán, že po­stavíte tie kamene, o ktorých vám ja pri­kazujem dnes, na vr­chu Ébale a olíčiš ich váp­nom 5 a vy­stavíš tam ol­tár Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, ol­tár z kameňov; nezaženieš sa nad nimi železom. 6 Z ne­otesaných kameňov vy­stavíš ol­tár Hos­podina, svoj­ho Boha, a budeš na ňom obetovať zápal­né obeti Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. 7 A za­bíjajúc obetovať budeš po­koj­né obeti a budeš tam jesť a budeš sa radovať pred Hos­podinom, svojím Bohom. 8 A na­píšeš na kamene všet­ky slová tohoto zákona, zreteľne a dobre. Vrchy Gerizím a Ébal.9 A Mojžiš hovoril i kňazi Levitovia všet­kému Iz­raelovi a vravel; Mlč a počuj, Iz­raelu, tohoto dňa si sa stal ľudom Hos­podinovi, svoj­mu Bohu; 10 pre­to budeš počúvať na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, a budeš činiť jeho pri­kázania a jeho ustanovenia, ktoré ti ja pri­kazujem dnes. 11 A Mojžiš pri­kázal ľudu toho dňa a riekol: 12 Títo budú stáť, aby žeh­nali ľud, na vr­chu Gerizíme, keď prej­dete cez Jor­dán; Sime­on, Lévi, Júda, Izachár, Jozef a Ben­jamin. 13 A títo sa po­stavia na vr­chu Ébale, aby kliali; Rúben, Gád, Aser, Za­bulon, Dán a Naf­tali. 14 A Leviti od­povedia a riek­nu všet­kým mužom Iz­raelovým po­výšeným hlasom: 15 Zlorečený človek, ktorý by spravil rytinu alebo sliatinu nejakej modly, ohav­nosť Hos­podina, dielo rúk remesel­níka, a položil niek­de na skryté mies­to. A všetok ľud od­povie a riek­ne: Ameň. 16 Zlorečený, kto by si zľahčil svoj­ho otca alebo svoju mať. A všetok ľud po­vie; Ameň. 17 Zlorečený, kto by preniesol medz­ník svoj­ho blížneho. A všetok ľud po­vie: Ameň. 18 Zlorečený, kto by za­viedol slepého, aby za­blúdil na ces­te. A všetok ľud po­vie: Ameň. 19 Zlorečený, kto by pre­vrátil súd po­hos­tína, siroty alebo vdovy. A všetok ľud po­vie: Ameň. 20 Zlorečený, kto by ležal so ženou svoj­ho ot­ca, pre­tože od­kryl krýd­lo odevu svojho ot­ca. A všetok ľud po­vie: Ameň. 21 Zlorečený, kto by ležal s nejakým hovädom, nech by bolo jakékoľvek. A všetok ľud po­vie: Ameň. 22 Zlorečený, kto by ležal so svojou ses­trou, s dcérou svoj­ho otca alebo s dcérou svojej materi. A všetok ľud po­vie: Ameň. 23 Zlorečený, kto by ležal so svojou svok­rou. A všetok ľud po­vie: Ameň. 24 Zlorečený, kto by za­bil alebo na­bil svojho blížneho v skrytos­ti. A všetok ľud po­vie: Ameň. 25 Zlorečený, kto by vzal ú­platok, aby za­bil ne­vin­ného človeka. A všetok ľud po­vie: Ameň. 26 Zlorečený, kto by ne­po­stavil slov tohoto zákona, aby ich činil. A všetok ľud po­vie: Ameň.