Roháček › 5. Mojžišova › 29

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Smluva v Moábskej zemi. Pripomenutie minulosti.1 Toto sú slová sm­luvy, ktorú pri­kázal Hos­podin Mojžišovi uzav­rieť so syn­mi Iz­raelovými v Moáb­skej zemi, krome sm­luvy, ktorú uzav­rel s nimi na Horebe. 2 Vtedy svolal Mojžiš celého Iz­raela, všet­kých a po­vedal im: Vy ste videli všet­ko, čo učinil Hos­podin pred vašimi očami v Egypt­skej zemi fara­onovi a všet­kým jeho sluhom i celej jeho zemi, 3 tie veľké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie veľké zá­zraky. 4 Avšak nedal vám Hos­podin srd­ca, aby ste roz­umeli, a očí, aby ste videli, ani uší, aby ste počuli, až do tohoto dňa. 5 A vodil som vás štyrid­sať rokov po púšti: vaše rúcha ne­zvetšely na vás, ani tvoja obuv ne­zvetšela na tvojej nohe. 6 Chleba ste nejed­li a vína ani iného opojného nápoja ste ne­pili, aby ste po­znali, že ja som Hospodin, váš Bôh. 7 Keď ste po­tom prišli na toto mies­to, vy­šiel Síchon, kráľ Chešbona, a Óg, kráľ Bázana, proti vám do boja, a porazili sme ich. 8 A vzali sme ich zem a dali sme ju do dedičs­tva Rúbenov­com a Gádov­com a polo­vici po­kolenia Manas­sesov­ho. 9 A tedy budete os­tríhať slová tej­to sm­luvy a činiť ich, aby ste roz­um­ne činili všet­ko, čokoľvek budete robiť. Smluva a výstraha pred nevernosťou.10 Vy všet­ci stojíte dnes pred Hos­podinom, svojím Bohom, vaše hlavy-kniežatá, vaše po­kolenia, vaši starší, vaši správ­covia, všet­ci mužovia Iz­raelovi, 11 vaše deti, vaše ženy i tvoj po­hos­tín, ktorý je v tvojom tábore, počnúc od toho, ktorý rúbe tvoje drevo, až po toho, ktorý čer­pá tvoju vodu, 12 aby si prešiel v sm­luvu Hos­podina, svoj­ho Boha, a v jeho prísahu, ktorú Hos­podin, tvoj Bôh, uzaviera s tebou dnes, 13 aby ťa dnes po­stavil sebe za ľud a on aby bol tebe Bohom, tak ako ti hovoril a jako pri­sahal tvojim ot­com, Ab­rahámovi, Izákovi a Jakobovi. 14 A nie len s vami samými ja uzavieram túto sm­luvu a túto prísahu, 15 ale i s každým tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hos­podinom, naším Bohom, ako i s tým, kto nie je tu s nami dnes. 16 Lebo vy viete o tom, ako sme bývali v Egypt­skej zemi a jako sme prešli po­medzi národy, ktorými ste prešli. 17 A videli ste ich ohav­nos­ti a ich ukydané mod­ly, drevo a kameň, strieb­ro a zlato, čo bolo u nich. 18 Aby nebolo medzi vami muža alebo ženy, čeľade alebo po­kolenia, ktorého srd­ce by sa dnes od­vrátilo od Hos­podina, nášho Boha, aby išiel slúžiť bohom tých národov, aby nebolo medzi vami koreňa, plodiaceho jed a hor­kosť, 19 a stalo by sa, keby počul slová tej­to kliat­by, že by si dob­rorečil vo svojom srd­ci a riekol by: Nič to, budem mať po­koj, i keď budem chodiť podľa umienenos­ti svoj­ho srd­ca; aby som od­pratal mok­ré so suchým. 20 Tomu nebude chcieť Hos­podin od­pus­tiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hos­podinov, a jeho rev­nivosť na toho človeka a zaľah­ne na neho celá kliat­ba, na­písaná v tej­to knihe, a Hos­podin vy­hladí jeho meno zpod nebies. 21 A Hos­podin ho od­lúči na zlé od všet­kých po­kolení Iz­raelových podľa všet­kých kliatob sm­luvy, na­písanej v tej­to knihe zákona, 22 takže po­vie budúce po­kolenie, vaši synovia, ktorí po­vs­tanú po vás, i cudzinec, ktorý prij­de z ďalekej zeme, keď uvidia rany úderov tej zeme a jej neduhy, ktoré uvedie Hos­podin na ňu, 23 sírou a soľou, že je pohoreniskom celá ich zem; že sa ne­posieva ani že nerodí, ani že neras­tie na nej nijaká bylina, že je podvrátená jako Sodoma a Gomora, jako Adma a Cebojim, ktoré pod­vrátil Hos­podin vo svojom hneve a vo svojej prch­livos­ti. 24 A po­vedia všet­ky národy; Prečo tak učinil Hos­podin tej­to zemi? Čo z­namená páľa tohoto veľkého hnevu? 25 A po­vedia: Pre­to, že opus­tili sm­luvu Hos­podina, Boha svojich ot­cov, ktorú učinil s nimi vtedy, keď ich vy­viedol z Egypt­skej zeme, 26 a od­išli a slúžili iným bohom a klaňali sa im, bohom, ktorých ne­znali, a k­torých im nebol udelil. 27 Pre­to sa za­pálil hnev Hos­podinov na tú zem, aby uviedol na ňu všet­ku tú kliat­bu, na­písanú v tej­to knihe, 28 a Hos­podin ich vy­plienil z ich zeme v hneve a v prch­livos­ti a ľutos­ti, veľkej, a vy­vr­hol ich do inej zeme, jako je tomu dnes. 29 Skryté veci pat­ria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené nám a našim synom až na veky, aby sme činili všet­ky slová tohoto zákona.