Roháček5. Mojžišova31

5. Mojžišova

Deuteronomium

Jozua ustanovený miesto Mojžiša.1 A Mojžiš od­išiel a hovoril tieto slová všet­kému Iz­raelovi. 2 A po­vedal im: Je mi dnes stod­vad­sať rokov; nebudem už viacej môcť vy­j­sť a voj­sť a tak byť vaším vodcom. A Hos­podin mi tiež povedal: Ne­prej­deš za tento Jor­dán. 3 Hos­podin, tvoj Bôh, on poj­de pred tebou, on vy­hladí tie národy zp­red tvojej tvári, a zauj­meš ich do dedičs­tva. Jozua poj­de pred tebou, tak ako hovoril Hos­podin. 4 A Hos­podin im učiní, jako učinil Síchonovi a Ógovi, kráľom Amoreja, a ich zemi, ktorých vy­hladil. 5 Hos­podin ich vydá pred vami, aby boli porazení, a učiníte im podľa každého pri­kázania, ktoré som vám pri­kázal. 6 Buďte zmužilí a sil­ní, neboj­te sa a nedes­te sa pred nimi, lebo Hos­podin, tvoj Bôh, ide s tebou; ne­opus­tí ťa ani ťa nezanechá. 7 A Mojžiš za­volal Jozuu a po­vedal mu pred očami celého Iz­raela: Buď zmužilý a sil­ný, lebo ty voj­deš s tým­to ľudom do zeme, ktorú s prísahou sľúbil Hos­podin ich ot­com povediac, že im ju dá, a ty im ju roz­delíš do dedičs­tva. 8 A Hos­podin, on poj­de pred tebou, on bude s tebou, ne­opus­tí ťa ani ťa nezanechá. Nebudeš sa báť ani sa nebudeš strachovať! Spísanie zákona a rozkaz o ňom.9 A Mojžiš na­písal ten­to zákon a dal ho kňazom, synom Léviho, ktorí nosili truh­lu sm­luvy Hos­podinovej, a všet­kým starším Iz­raelovým. 10 A Mojžiš im pri­kázal a riekol: Na kon­ci sied­mich rokov, na výročnú sláv­nosť roku úpus­tu, na sviatok stánov, 11 keď prij­de celý Iz­rael ukázať sa pred Hos­podinom, tvojím Bohom, na mies­te, ktoré si vyvolí, budeš čítať ten­to zákon pred celým Iz­raelom, v ich uši. 12 Shromaždi ľud, mužov i ženy i deti i svoj­ho po­hos­tína, ktorý je v tvojich bránach, aby počuli a aby sa učili a aby sa báli Hos­podina, vášho Boha, a budú os­tríhať, aby činili všet­ky slová tohoto zákona. 13 Aj ich synovia, ktorí ešte neznajú toho, budú počúvať a budú sa učiť báť sa Hos­podina, vášho Boha, po všet­ky dni, ktoré budete žiť na zemi, do ktorej idete cez Jor­dán, aby ste ju zau­jali do dedičs­tva. Predzvestované odpadnutie Izraelovo.14 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Hľa, pri­blížily sa tvoje dni, aby si zo­mrel. Po­volaj Jozuu a po­stav­te sa v stáne shromaždenia, a pri­kážem mu. Vtedy išiel Mojžiš a Jozua a po­stavili sa v stáne shromaždenia. 15 A Hos­podin sa ukázal v stáne v ob­lakovom stĺpe, a ob­lakový stĺp stál nad dverami stánu. 16 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Hľa, budeš ležať so svojimi ot­cami, a ten­to ľud vstane a bude smil­niť idúc za boh­mi cudzin­cov, obyvateľov zeme, do ktorej ide, aby žil medzi nimi, a opus­tí ma a zruší moju sm­luvu, ktorú som učinil s ním. 17 Pre­to sa môj hnev za­páli na neho toho dňa, a opus­tím ich a skryjem pred nimi svoju tvár, a bude na zožranie, a prij­dú naň mnohé zlé veci a úz­kos­ti, a po­vie toho dňa: Či ne­prišly na mňa tieto zlé veci pre­to, že nie je môj­ho Boha v mojom strede? 18 A ja is­tot­ne skryjem svoju tvár toho dňa pre všet­ko to zlé, ktoré páchal, keď sa ob­rátil k iným bohom. Pieseň Božia.19 A tak teraz si na­píšte túto pieseň, a nauč ju synov Iz­raelových, vlož ju do ich úst, aby mi bola táto pieseň za sved­ka proti synom Iz­raelovým. 20 Lebo ho do­vediem do zeme, ktorú som pri­sahal jeho ot­com, ktorá tečie mliekom a medom, a keď bude jesť a na­sýti sa a stučneje, ob­ráti sa k iným bohom, a budú im slúžiť a budú ma popudzovať k hnevu a zrušia moju sm­luvu. 21 A stane sa, keď prij­dú na neho mnohé zlé veci a úz­kos­ti, že táto pieseň bude svedčiť pred ním ako svedok, lebo nebude za­bud­nutá ani ne­odíde od úst jeho semena, lebo viem, čo mys­lí a čo bude robiť ešte dnes, prv ako ho vo­vediem do zeme, ktorú som mu prisahal. 22 A Mojžiš na­písal túto pieseň toho is­tého dňa a učil ju synov Iz­raelových. 23 A Hos­podin prikázal i Jozuovi, synovi Núnov­mu, a riekol: Buď zmužilý a sil­ný, lebo ty vo­vedieš synov Iz­raelových do zeme, ktorú som im pri­sahal, a ja budem s tebou. Rozkaz o knihe zákona. Proroctvo Mojžišovo.24 A stalo sa, keď do­písal Mojžiš slová tohoto zákona do knihy až do po­sled­ného slova, 25 že pri­kázal, Mojžiš, Levitom, ktorí nosili truh­lu sm­luvy Hos­podinovej, a po­vedal: 26 Vez­mite túto knihu zákona a položte ju po strane truh­ly sm­luvy Hos­podina, svoj­ho Boha, a bude tam proti tebe za sved­ka. 27 Lebo ja znám tvoju spúru a tvoju tvr­dú šiju. Hľa, kým ešte žijem dnes s vami, spierali ste sa proti Hos­podinovi, a čo len bude potom, keď zo­mriem! 28 Shromaždite ku mne všet­kých starších svojich po­kolení a svojich správ­cov a budem hovoriť tieto slová do ich uší a za­volám proti nim za sved­kov nebesia i zem. 29 Lebo viem, že sa veľmi porušíte po mojej smr­ti a vy­bočíte z ces­ty, ktorú som vám pri­kázal, pre čo prij­de na vás to zlé v ne­skorších dňoch, keď budete robiť to, čo je zlé v očiach Hos­podinových, popudzujúc ho dielom svojich rúk. 30 A Mojžiš hovoril v uši celého shromaždenia Iz­raelov­ho slová tej­to pies­ne až do po­sled­ného slova.