Roháček5. Mojžišova9

5. Mojžišova

Deuteronomium

Nepovieš: Pre moju spravedlivosť...1 Počuj, Iz­raelu, ty dnes­ká prej­deš cez Jor­dán, aby si voj­dúc zau­jal do dedičs­tva národy, väčšie a moc­nejšie ako si ty, mes­tá, veľké a ohradené až do neba, 2 veľký ľud a vy­sokej po­stavy, synov Enákových, ktorých znáš. A ty si počul hovoriť, kto v­raj obstojí pred syn­mi Enákovými? 3 Ale dnes budeš vedieť, že Hos­podin, tvoj Bôh, je ten, ktorý ide pred tebou, zožierajúci oheň, on ich za­hladí, on ich poníži pred tebou, a vy­ženieš ich a za­hubíš ich rých­le, tak ako ti hovoril Hos­podin. 4 Ne­povieš vo svojom srd­ci, keď ich zaženie Hos­podin, tvoj Bôh, zp­red tvojej tvári, vraj pre moju spraved­livosť ma sem voviedol Hos­podin, aby som zau­jal túto zem do dedičs­tva, a pre bez­božnosť tých­to národov vy­hnal ich Hos­podin od mojej tvári. 5 Oj, nie pre svoju spraved­livosť ani pre priamosť svoj­ho srd­ca ideš ty zau­jať ich zem do dedičs­tva; ale p­rav­da pre bez­božnosť tých­to národov vy­ženie ich Hos­podin, tvoj Bôh, od tvojej tvári, a aby po­stavil slovo, ktoré pri­sahal Hos­podin tvojim ot­com, Ab­rahámovi, Izákovi a Jakobovi, 6 a tedy budeš vedieť, že nie pre tvoju spraved­livosť dá ti Hos­podin, tvoj Bôh, tú k­rás­nu zem dob­rú, aby si ju zau­jal do dedičs­tva, lebo si ty ľud tvr­dej šije. 7 Pamätaj, nezabud­ni, že si popudzoval k hnevu Hos­podina, svoj­ho Boha, na púšti odo dňa, ktorého si vy­šiel z Egypt­skej zeme, do­kiaľ ste len ne­prišli na toto mies­to; staväli ste sa Hos­podinovi na od­por. 8 Aj na Horebe ste popudili Hos­podina k hnevu, a Hos­podin sa roz­hneval na vás tak, že vás ch­cel zahladiť, 9 keď som ja bol vy­šiel hore na vrch, aby som pre­vzal kamen­né do­sky, do­sky sm­luvy, ktorú učinil s vami Hos­podin, a bol som na vr­chu štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí; chleba som nejedol ani som ne­pil vody. 10 A Hos­podin mi dal dve kamen­né do­sky, popísané prs­tom Božím, a bolo na nich napísané podľa všet­kých tých slov, ktoré hovoril Hos­podin s vami na vr­chu zp­ro­stred ohňa v deň shromaždenia. Modlárstvo s teľaťom.11 A stalo sa po štyrid­siatich dňoch a po štyrid­siatich nociach, že mi dal Hos­podin dve kamen­né do­sky, do­sky sm­luvy. 12 A Hos­podin mi riekol: Vstaň, sídi rých­le od­tiaľto, lebo sa zkazil tvoj ľud, ktorý si vy­viedol z Egyp­ta; rých­le vy­bočili z ces­ty, ktorú som im pri­kázal, urobili si sliatinu. 13 A ešte mi riekol Hos­podin tak­to: Videl som ten ľud, že hľa, je to ľud tvr­dej šije. 14 Nechaj ma, a za­hladím ich a vy­triem ich meno zpod nebies a učiním teba národom, moc­nejším a väčším čo do počtu ako je on. 15 Vtedy som sa ob­rátil a sišiel som s vr­chu - a vrch horel ohňom - a dve do­sky sm­luvy som niesol na oboch svojich rukách. 16 Ale keď som videl, že hľa, zhrešili ste proti Hos­podinovi, svoj­mu Bohu: urobili ste si teľa, sliatinu, vy­bočiac rých­le z ces­ty, ktorú vám pri­kázal Hos­podin, 17 po­chytil som dve do­sky a hodil som ich s oboch svojich rúk a roz­bil som ich pred vašimi očami. 18 A pad­núc ležal som pred Hos­podinom ako tam prv, štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí, chleba som nejedol ani som ne­pil vody pre všet­ky vaše hriechy, ktorými ste hrešili robiac to, čo je zlé v očiach Hos­podinových, aby ste ho popudzovali k hnevu. 19 Lebo som sa bál hnevu a prch­livos­ti, pre­tože sa bol roz­hneval Hos­podin na vás a chcel vás za­hladiť. Ale Hos­podin ma vy­slyšal aj ten­to raz. 20 Aj na Árona sa v­tedy veľmi roz­hneval Hos­podin a tiež ho ch­cel zahladiť, ale aj za Árona som sa mod­lil toho času. 21 A vzal som váš hriech, ktorý ste urobili, totiž to teľa, a spálil som ho ohňom a tĺkol som ho dr­viac moc­ne, až bolo ob­rátené na prach, na drob­ný prach, a potom som hodil jeho prach do po­toka, ktorý tiekol s vr­chu. 22 I v Tabere i v Mas­se i v Kib­rót-hat­táve popudzovali ste Hos­podina k hnevu. Spúra v Kádeš-barnei.23 I vtedy, keď vás bol po­slal Hos­podin z Kádeš-bar­nee po­vediac: Iďte hore a zauj­mite do dedičs­tva zem, ktorú som vám dal! po­stavili ste sa roz­kazu Hos­podina, svoj­ho Boha, na od­por a ne­verili ste mu a ne­počúvali ste na jeho hlas. 24 Protivili ste sa Hos­podinovi od pr­vého dňa, k­torého som vás po­znal. 25 A pad­núc ležal som pred Hos­podinom štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí, ktoré som tam ležal, lebo Hos­podin po­vedal, že vás ide zahladiť. 26 A mod­lil som sa Hos­podinovi a po­vedal som: Panov­níku Hospodine, nez­kaz svoj­ho ľudu a svoj­ho dedičs­tva, ktoré si vy­kúpil svojou veľkosťou, ktoré si vy­viedol z Egyp­ta sil­nou rukou! 27 Pamätaj na svojich služob­níkov, na Ab­raháma, Izáka a Jakoba! Nehľaď na tvrdo­sť tohoto ľudu, na jeho bez­božnosť a na jeho hriech! 28 Aby neriek­li obyvatelia zeme, z ktorej si nás vy­viedol: Pre­tože ich ne­mohol Hos­podin vo­viesť do zeme, o ktorej im hovoril, a pre­tože ich nenávidel, ich vy­viedol, aby ich usmr­til na púšti. 29 A oni sú p­red­sa len tvojím ľuďom a tvojím dedičs­tvom, ktoré si vy­viedol vo svojej veľkej sile a svojím vy­stretým ramenom.