Roháček › 5. Mojžišova › 10

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Druhé dve dosky. Smrť Áronova. Pokolenie Léviho oddelené.1 V tom čase mi riekol Hos­podin: Uteš si dve kamen­né do­sky, jaké boly tie pr­vé, a vy­j­di ku mne sem na vrch a spravíš si truh­lu z dreva. 2 Na­píšem na do­sky slová, ktoré boly na tam­tých prvých do­skách, ktoré si roz­bil, a vložíš ich do truh­ly. 3 A tak som spravil truh­lu zo šittímového dreva a utesal som dve kamen­né do­sky, jaké boly tie pr­vé, a vy­šiel som na vrch a dve do­sky som niesol vo svojej ruke. 4 A na­písal na do­sky, jako bolo tamto pr­vé pís­mo, desať slov, ktoré vám hovoril Hos­podin na vr­chu zp­ro­stred ohňa v deň shromaždenia, a Hos­podin ich dal zase mne. 5 Po­tom som sa ob­rátil a sišiel som s vr­chu a vložil som do­sky do truh­ly, ktorú som spravil, a sú tam, tak ako mi pri­kázal Hos­podin. 6 A synovia Iz­raelovi sa rušali z Beerót-bené-jaakána do Mósera. Tam zo­mrel Áron a tam je i pochovaný, a kňaz­ský úrad konal Eleazár, jeho syn, mies­to neho. 7 Od­tiaľ sa rušali do Gud­gody a z Gud­gody do Jot­baty, do zeme po­tokov vody. 8 Toho času od­delil Hos­podin po­kolenie Léviho, aby nosili truh­lu sm­luvy Hos­podinovej, a aby stáli pred Hos­podinom, aby mu slúžili a aby dávali požeh­nanie v jeho mene, jako je tomu až do dnešného dňa. 9 Pre­to ne­má Lévi podielu a dedičs­tva so svojimi brat­mi. Hos­podin je jeho dedičs­tvom, tak ako mu hovoril Hos­podin, tvoj Bôh. 10 A ja som stál na vr­chu jako v tam­tie pr­vé dni, štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí. A Hos­podin ma vy­slyšal i ten raz; nech­cel ťa už po­tom Hospodin zkaziť. 11 A Hos­podin mi riekol: Vstaň, iď, aby si išiel pred ľudom, aby vošli a zau­jali do dedičs­tva zem, ktorú som pri­sahal ich ot­com, že im ju dám. Čo žiada Hospodin, dobrý a svätý.12 A tak teraz, Iz­raelu, čože žiada Hos­podin, tvoj Bôh, od teba krome toho, aby si sa bál Hos­podina, svoj­ho Boha, aby si chodil po všet­kých jeho ces­tách, aby si ho miloval a aby si slúžil Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, celým svojím srd­com a celou svojou dušou, 13 aby si os­tríhal pri­kázania Hos­podinove a jeho ustanovenia, ktoré ti ja dnes pri­kazujem na tvoje dob­ré. 14 Hľa, Hos­podinove, tvoj­ho Bohove, sú nebesia i nebesia nebies, zem i všet­ko, čo je na nej. 15 A pred­sa len k tvojim ot­com priľnul Hos­podin milujúc ich a vy­volil si ich semeno po nich, vás, zo všet­kých národov, ako je tomu dnes. 16 A pre­to ob­režete ne­ob­rezanosť svoj­ho srd­ca a neza­tvr­dzuj­te viacej svojej šije! 17 Lebo Hos­podin, váš Bôh, je Bohom bohov a Pánom pánov, sil­ný Bôh veľký, pre­moc­ný a strašný, ktorý nehľadí na osobu človeka ani ne­vez­me ú­plat­ného daru, 18 ktorý činí súd siroty a vdovy a miluje po­hos­tína dávajúc mu chlieb a odev. 19 Pre­to budete aj vy milovať po­hos­tína, lebo ste boli po­hos­tín­mi v Egypt­skej zemi. 20 Hos­podina, svoj­ho Boha, sa budeš báť, jemu budeš slúžiť a jeho sa budeš lás­kou pridŕžať a na jeho meno budeš pri­sahať. 21 On je tvojou chlúbou a on tvojím Bohom, ktorý učinil s tebou tie veľké a strašné veci, ktoré videly tvoje oči. 22 V počte sedemdesiat duší od­išli tvoji ot­covia dolu do Egyp­ta, a teraz ťa rozm­nožil Hos­podin, tvoj Bôh, že ťa je ako hviezd na nebesiach čo do množs­tva.