Roháček5. Mojžišova33

5. Mojžišova

Deuteronomium

Požehnanie Mojžišovo.1 A toto je požeh­nanie, ktorým požeh­nal Mojžiš, muž Boží, synov Iz­raelových pred svojou sm­rťou 2 a riekol: Hos­podin prišiel od Sinai a vzišiel im od Seira jako svet­lo rána, za­skvel sa od vr­chu Fárana a prišiel z myriád svätých. Z jeho pravice im s­vietil oheň zákona. 3 Ako veľmi miluješ ľudí! Všet­ci jeho svätí v tvojej ruke, a oni sa kladú k tvojim nohám. Každý si od­náša užitok z tvojich rečí. 4 Zákon nám pri­kázal zachovávať Mojžiš, dedičný majetok shromaždenia Jakobov­ho. 5 A bol v Ješurúne jako kráľ, keď sa shromažďovaly hlavy, k­niežatá ľudu, do­ved­na po­kolenia Iz­raelove. 6 Nech žije Rúben a nech nezom­rie, a z jeho málo mužov nech je veľký počet. 7 A toto žiadal Júdovi a riekol: Uslyš, Hos­podine, hlas Júdov a pri­veď ho k jeho ľudu. Svojimi rukami bude bojovať zaň, a ty mu buď po­mocou vys­lobodiť ho od jeho protiv­níkov. 8 A o Lévim po­vedal: Tvoje thumím a tvoje urím boly dané, ó, Pane, tvoj­mu svätému mužovi, ktorého si zkúsil v Mas­se, s ktorým si mal ­spolu svár pri vodách Meríba, 9 ktorý po­vedal o svojom ot­covi a o svojej materi: Ne­videl som ho! A ne­znal svojich bratov ani nevedel o svojich synoch; lebo os­tríhali tvoje reči a za­chovávali tvoju sm­luvu. 10 Vy­učovať budú tvojim súdom Jakoba a tvoj­mu zákonu Iz­raela; klásť budú kadivo pred tvoju tvár a zápal­nú obeť dokonalú na tvoj ol­tár. 11 Požeh­naj, Hos­podine, jeho silu, a nech sa ti ľúbi práca jeho rúk! Poraz bed­rá tých, ktorí by po­vs­tali proti ne­mu, i bed­rá tých, ktorí ho nenávidia, tak aby ne­povs­tali. 12 Ben­jaminovi po­vedal: Milý Hos­podinov! Bez­pečne bude bývať s ním; bude ho ochraňovať každého dňa, a bude pre­bývať medzi jeho plecami. 13 A Jozefovi po­vedal: Jeho zem je požehnaná Hos­podinova pre skvost­né veci nebies, pre rosu a pre bohatú priepasť, ktorá sa roz­kladá ­hl­boko dole, 14 pre skvost­né úrody sln­ka a pre skvost­né veci, vy­hnané mesiac­mi, 15 pre najp­red­nejšie veci starodáv­nych vr­chov a pre skvost­né veci večných brehov, 16 pre skvost­né veci zeme a jej ná­pl­ne a p­re milostivú priazeň toho, ktorý pre­býva v kre. Nech to všet­ko prijde na hlavu Jozefovu a na temeno hlavy toho, k­torý je nazarejom, oddeleným, svojich bratov. 17 Ako prvorodené jeho vola, takú bude mať nád­heru, a jeho rohy budú jako rohy jed­norožca; nimi bude dr­gať národy na­pos­pol, až do končín zeme. A to budú myriády Ef­rai­ma, a budú to tisíce Manas­sesa. 18 A Za­bulonovi po­vedal: Raduj sa, Za­bulone, keď budeš vy­chádzať, a, Izachár, vo svojich stánoch! 19 Národy budú svolávať na vrch Boží, tam budú obetovať bit­né obeti spraved­livos­ti, lebo budú ssať hoj­nosť morí a skryté po­klady pies­ku mora. 20 Gádovi po­vedal: Požeh­naný ten, ktorý rozširuje Gáda! Bude bývať vo svojom obyd­lí jako ľvica a uchvat­ne rameno, áno, i s temenom hlavy. 21 Vy­hliadol si pr­votinu, lebo tam je podiel zákonodar­cu, skrytý, a prij­de s hlavami ľudu a bude činiť spraved­livosť Hos­podinovu i jeho súdy s Iz­raelom. 22 Dánovi po­vedal: Dán je ako ľvíča, na lúpež bude vy­skakovať z Bázana. 23 Naf­talimu po­vedal: Naf­tali je na­sýtený priaz­ne Pána a pl­ný požeh­nania Hos­podinov­ho. Zauj­mi do dedičs­tva more, západ, i juh. 24 A Aserovi po­vedal: Požeh­naný Aser nad iných synov. Nech má priazeň svojich bratov a nech máča svoju nohu v oleji. 25 Železo a meď tvoje závory, a jako tvoje dni, tak i tvoja sila. 26 Nie je takého, jako je silný Bôh, ó, Ješurúne, ktorý sa vznáša na nebesiach tebe na po­moc a vo svojej velebe na vy­sokých ob­lakoch. 27 T­vojím príbytkom je Bôh praveku, a dole na po­moc ramená večnos­ti. Zaženie od tvojej tvári ne­priateľa a po­vie: Za­hlaď! 28 A tak bude bývať Iz­rael bez­pečne, osobit­ne prameň Jakobov, v zemi obilia a šťavy hroz­na, áno, jeho nebesia budú kropiť rosou. 29 Blaho­slavený si, Iz­raelu! Kto je podob­ný tebe, ľude, za­chránený Hos­podinom, štítom svojej po­moci, a ktorý je mečom, tvojou pýchou! Pre­to sa ti budú lichot­ne koriť tvoji ne­priatelia. A ty budeš šliapať po ich výšinách.