Roháček5. Mojžišova8

5. Mojžišova

Deuteronomium

Pamätať na vedenie Božie a ostríhať.1 Každé pri­kázanie, ktoré ti ja pri­kazujem dnes, budete os­tríhať, aby ste ich činili, aby ste žili a rozm­nožili sa a aby ste vošli a zau­jali do dedičs­tva zem, ktorú pri­sahal Hos­podin vašim ot­com. 2 A budeš pamätať na všet­ky ces­ty, ktorými ťa viedol Hos­podin, tvoj Bôh, toto štyridsať rokov po púšti, aby ťa ponížil, aby ťa zkúsil, aby sa zvedelo, čo je v tvojom srd­ci, či budeš os­tríhať jeho pri­kázania a či nie. 3 A ponížil ťa a do­pus­til na teba hlad a potom ťa kŕmil man­nou, ktorej si ne­znal, ani jej neznali tvoji ot­covia, aby ti dal vedieť, že nie na samom chlebe žiť bude človek, ale na všet­kom tom, čo vy­chádza z úst Hos­podinových, žiť bude človek. 4 Tvoje rúcho ne­zvetšelo na tebe, a tvoja noha ne­opuch­la toto už štyrid­sať rokov. 5 A budeš vedieť vo svojom srd­ci, že jako človek káz­ni svoj­ho syna, tak Hos­podin, tvoj Bôh, káz­ni teba. 6 A tedy budeš os­tríhať pri­kázania Hos­podina, svoj­ho Boha, aby si chodil po jeho ces­tách a aby si sa ho bál. 7 Lebo Hos­podin, tvoj Bôh, ťa vo­vedie do krás­nej zeme dob­rej, do zeme po­tokov, k­toré majú hoj­nosť vody, do zeme pramenných studieň a hl­bín, vy­vierajúcich po údoliach i po vr­choch, 8 do zeme pšenice, jačmeňa, viníc, fíkov a granátových jabĺk, do zeme olejových olív a medu, 9 do zeme, v ktorej nebudeš jesť chleba po chudob­ne; nebudeš v nej mať ničoho nedos­tat­ku, v zemi, ktorej kamene sú železo, a z jej vr­chov budeš sekať meď. 10 A keď budeš jesť a na­sýtiš sa, budeš dob­rorečiť Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, na tej k­rás­nej zemi dob­rej, ktorú ti dal. 11 Vy­stríhaj sa, aby si nezabudol na Hospodina, svoj­ho Boha, takže by si ne­os­tríhal jeho pri­kázaní, jeho súdov a jeho ustanovení, ktoré ti ja pri­kazujem dnes! 12 Aby snáď, keď budeš jesť a na­sýtiš sa a vy­stavíš si krás­ne domy a budeš bývať, 13 a keď sa rozm­noží tvoj dobytok a tvoje stádo oviec a kôz, a keď budeš mať mnoho strieb­ra i zlata a budeš mať mnoho všet­kého, čo je tvoje, 14 aby sa ne­povýšilo tvoje srd­ce, a za­budol by si na Hos­podina, svoj­ho Boha, ktorý ťa vy­viedol z Egypt­skej zeme, z domu sluhov, 15 ktorý ťa viedol po tej veľkej a strašnej púšti, na ktorej sú ohniví hadi a škor­pi­oni, po vyprahlom kraji, kde niet vody, ktorý ti vy­viedol vodu z pre­tvr­dej skaly, 16 ktorý ťa kŕmil na púšti man­nou, ktorej ne­znali tvoji ot­covia, aby ťa ponížil a aby ťa zkúsil, aby ti po­tom dob­re činil, 17 lebo by si po­vedal vo svojom srd­ci: Moja sila a vláda mojej ruky mi nadovážila tohoto bohat­stva. 18 Ale budeš pamätať na Hospodina, svoj­ho Boha, lebo on je ten, ktorý ti dáva silu, aby si nadobudol bohat­stva, aby po­stavil svoju sm­luvu, ktorú pri­sahal tvojim ot­com, ako je tomu dnes. 19 Lebo stane sa, keby si pred­sa len za­budol na Hospodina, svoj­ho Boha, a išiel by si za inými boh­mi a slúžil by si im a klaňal by si sa im, osvedčujem proti vám dnes, že is­tot­ne za­hyniete. 20 Jako národy, ktoré Hos­podin za­hubí zp­red vašej tvári, tak za­hyniete, pre­tože ste ne­počúvali na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha.