Ekumenický › 5. Mojžišova › 11

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Spomienka na odchod z Egypta1 Milovať budeš Hos­podina, svoj­ho Boha, a po všet­ky dni budeš za­chovávať jeho ustanovenia, nariadenia, práv­ne pred­pisy a jeho pri­kázania. 2 Dnes pred­sa po­znáte, čo ne­poz­nali a ne­videli vaši synovia, ako vás Hos­podin, váš Boh, vy­chovával, jeho veľkosť, jeho moc­nú ruku a jeho vy­streté rameno, 3 jeho znamenia a jeho skut­ky, ktoré v Egypte vy­konal faraónovi, egypt­skému kráľovi, a celej jeho krajine, 4 čo urobil egypt­skému voj­sku, jeho koňom a vozom, ktoré za­plavil vodou Čer­veného mora, keď vás prena­sledovali, a Hos­podin ich ničil, ako je to do­dnes, 5 čo vám urobil na púšti, kým ste prišli na toto mies­to, 6 a čo urobil Dátanovi a Abíramovi, synom Rúbenov­ca Elíaba, keď zem rozt­vorila svoj pažerák a po­hl­tila ich aj s rodinami, stan­mi a so všet­kými ich prív­ržen­cami z celého Iz­raela. 7 Lebo na vlast­né oči ste videli všet­ky veľké skut­ky, ktoré Hos­podin konal. 8 Za­chovávaj­te každý príkaz, ktorý vám dnes dávam, aby ste boli sil­ní, keď pôj­dete ob­sadiť krajinu, do ktorej sa uberáte a ktorú máte ob­sadiť, 9 aby ste dlho žili v krajine, ktorú Hos­podin pod prísahou sľúbil vašim ot­com a ich po­tom­kom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Krása prisľúbenej krajiny10 Krajina, ktorú pri­chádzaš ob­sadiť, nie je ako Egypt, z ktorého ste vy­šli, ktorý si osieval svojím semenom a nohami ot­váral kanály pri za­vlažovaní zeleninovej záh­rady. 11 Krajina, do ktorej sa uberáte a ktorú máte ob­sadiť, je krajina vr­chov a plání. Vodu pije z nebeského dažďa. 12 Je to krajina, o ktorú sa stará Hos­podin, tvoj Boh. Oči Hos­podina, tvoj­ho Boha, sú na ňu ustavične upreté od začiat­ku až do kon­ca roka. 13 Ak budete na­ozaj počúvať moje príkazy, ktoré vám dnes dávam, aby ste totiž milovali Hos­podina, svoj­ho Boha, a slúžili mu celým srd­com a celou dušou, 14 dám dážď vašej krajine v pravý čas, dážď jesen­ný i jar­ný, a budeš zbierať obilie, mušt a olej. 15 I trávu ti dám na poli pre tvoj dobytok a naješ sa do­sýta. 16 Dávaj­te si po­zor, aby sa vaše srd­ce nedalo zviesť, aby ste ne­od­bočili a ne­slúžili iným bohom a nek­laňali sa im. 17 Hos­podinov hnev by totiž vzplanul proti vám. On by za­tvoril nebesia a nebolo by dažďa, zem by ne­vydala úrodu a vy by ste čo­skoro za­hynuli v dobrej krajine, ktorú vám dáva Hos­podin. Vernosť a poslušnosť18 Za­chovaj­te si tieto slová v srdci a v mysli, pri­viažte si ich ako znamenie na ruky a budete ich mať ako čelen­ku medzi očami. 19 Poúčaj­te o nich svojich synov a hovor­te im o nich, či už budeš sedieť vo svojom dome, alebo pôj­deš po ces­te, či budeš líhať, alebo vstávať. 20 Na­píšeš ich na veraje svoj­ho domu a na svoje brány, 21 aby sa roz­hoj­nili tvoje dni a dni tvojich synov v krajine, ktorú tvojim ot­com pod prísahou sľúbil dať Hos­podin, kým bude nebo nad zemou. 22 Ak budete starost­livo za­chovávať všet­ky tieto pri­kázania, ktoré vám kážem za­chovávať, totiž milovať Hos­podina, svoj­ho Boha, vo všet­kom sa pris­pôsobiť jeho vôli a pri­dŕžať sa ho, 23 po­tom Hos­podin vy­ženie pred vami všet­ky tieto národy a vy si pod­robíte väčšie a moc­nejšie národy, než ste sami. 24 Každé mies­to, na ktoré vkročí vaša noha, bude vaše, od púšte až po Libanon, od Veľrieky, rieky Euf­rat, až po Západ­né more bude vaše územie. 25 Ni­kto ne­ob­stojí pred vami. Strach a hrôzu pred vami zošle Hos­podin, váš Boh, na celú krajinu, do ktorej vstúpite, tak ako vám po­vedal. 26 Po­zrite, dnes vám pred­kladám požeh­nanie a kliat­bu: 27 Ak budete po­slúchať pri­kázania Hos­podina, vášho Boha, ktoré vám dnes pred­kladám, zís­kate požeh­nanie. 28 Ak však nebudete po­slúchať pri­kázania Hos­podina, vášho Boha, ak od­bočíte z cesty, ktorou vám dnes kážem ísť, a pôj­dete za inými boh­mi, ktorých ne­poz­náte, stih­ne vás kliat­ba. 29 Keď ťa Hos­podin, tvoj Boh, uvedie do krajiny, ktorú ideš ob­sadiť, budeš dávať požeh­nanie na vr­chu Gerizím a kliat­bu na vr­chu Ébal. 30 Tie sú za Jor­dánom, za ces­tou smerujúcou k západu sln­ka, v krajine Kanaánčanov, ktorí bývajú v Arábe na­proti Gil­gálu pri Móreho dube. 31 Chys­táte sa pre­kročiť Jor­dán, aby ste vošli a ob­sadili krajinu, ktorú vám dáva Hos­podin, váš Boh. Keď ju ob­sadíte a budete v nej bývať, 32 starost­livo za­chovávaj­te všet­ky ustanovenia a práv­ne pred­pisy, ktoré vám dnes pred­kladám.