Ekumenický5. Mojžišova29

5. Mojžišova

Deuteronomium

Obnova zmluvy1 Mojžiš zvolal celý Iz­rael a po­vedal: Vy ste videli všet­ko, čo urobil Hos­podin, váš Boh, pred vašimi očami v Egypte faraónovi, všet­kým jeho služob­níkom a celej jeho krajine. 2 Na vlast­né oči ste videli ťažké skúšky, znamenia a veľké zá­zraky. 3 Hos­podin vám však do­dnes nedal srd­ce, aby chápalo, ani oči, aby videli, ani uši, aby počuli. 4 Keď som vás viedol štyrid­sať rokov po púšti, vaše rúcha sa nezod­rali ani vaša obuv sa nezod­rala na nohách. 5 Nejed­li ste chlieb a ne­pili ste víno či iný opoj­ný nápoj, aby ste po­znali, že ja som Hos­podin, váš Boh. 6 Keď ste prišli na toto mies­to, vy­tiahol proti nám do boja chešbón­sky kráľ Síchon a bojoval proti nám aj bášan­ský kráľ Óg, no my sme ich porazili. 7 Ob­sadili sme ich krajinu a dali sme ju do dedičného vlast­níc­tva Rúbenov­com a Gádov­com i polo­vici kmeňa Menašše­ov­cov. 8 Pre­to za­chovávaj­te slová tej­to zmluvy a uskutočňuj­te ich, aby ste mali ús­pech vo všet­kom, čo pod­nik­nete. 9 Vy všet­ci dnes stojíte pred Hos­podinom, svojím Bohom: náčel­níci vašich kmeňov, vaši starší, vaši hod­nos­tári, všet­ci muži Iz­raela, 10 vaše deti, vaše ženy aj cudzinec, ktorý je v tvojom tábore od drevorubača až po nosiča vody, 11 aby si pri­stúpil k zmluve s Hospodinom, svojím Bohom, ktorú dnes Hos­podin, tvoj Boh, pod prísahou uzat­vára s tebou, 12 aby si ťa dnes ustanovil za ľud a bol ti Bohom, ako to sľúbil a pri­sahal tvojim ot­com: Ab­rahámovi, Izákovi a Jákobovi. 13 Túto zmluvu však uzat­váram pod hroz­bou kliat­by nielen s vami, 14 ale aj s tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hos­podinom, naším Bohom, ako aj s tým, kto tu dnes s nami nie je. 15 Vy viete, ako sme bývali v Egypte a ako sme pre­chádzali po­medzi národy; cez tie ste sami prešli. 16 Videli ste ich ohav­nos­ti a ich mod­ly, drevo a kameň, strieb­ro a zlato, ktoré majú. 17 Len aby medzi vami nebolo muža ani ženy, ani rodu, ani kmeňa, ktorého srd­ce by sa dnes od­vrátilo od Hos­podina, nášho Boha, aby šiel slúžiť bohom tých národov. Nech nie je medzi vami koreň, ktorý plodí jed a hor­kosť. 18 Moh­lo by sa stať, že nie­kto síce počul slová tej­to kliat­by, no v srdci by sa utešoval: Nič sa mi ne­stane, budem žiť za­tvr­dilo, veď rov­nako do­pad­ne rast­lina svieža i vy­sc­hnutá. 19 Takému nebude chcieť Hos­podin od­pus­tiť, lebo vtedy vzplanie jeho hnev a roz­horčenie proti takému mužovi a doľah­ne naňho všet­ka kliat­ba, ktorá je za­znamenaná v tejto knihe. Hos­podin vy­maže jeho meno spod nebies. 20 Hos­podin ho od­delí od všet­kých kmeňov Iz­raela na záhubu podľa všet­kých kliatob zmluvy, na­písaných v knihe toh­to zákona. 21 Keď budúce po­kolenie, vaši synovia, čo prídu po vás, i cudzinec, ktorý príde z ďalekej krajiny, uvidia rany a neduhy tej­to krajiny, ktorými ťa navštívi Hos­podin, po­vedia: 22 Celá zem je síra, soľ a spálenis­ko, takže sa ne­seje, nič sa nerodí, nijaká bylina neras­tie, je ako zrúcaniny Sodomy a Gomory, Admy a Cebójimu, ktoré vo svojom hneve a roz­horčení zničil Hos­podin. 23 Všet­ky národy sa budú pýtať: Prečo to Hos­podin urobil tej­to krajine? Prečo ten veľký roz­horčený hnev? 24 Po­vedia: Pre­to, lebo opus­tili zmluvu Hos­podina, Boha svojich ot­cov, ktorú s nimi uzav­rel, keď ich vy­viedol z Egypta, 25 lebo šli slúžiť iným bohom a klaňali sa im; bohom, ktorých ne­poz­nali a ktorých im nedal ako podiel. 26 Vtedy vzplanul Hos­podinov hnev proti tej­to krajine, takže doľah­la na ňu všet­ka kliat­ba na­písaná v tejto knihe. 27 Hos­podin ich v hneve a roz­horčení s veľkým od­porom vy­tr­hol z ich krajiny a vy­hnal do inej krajiny, ako je to do­dnes. 28 Skryté veci pat­ria Hos­podinovi, nášmu Bohu, ale veci zjavené naveky pat­ria nám a našim synom, aby sme pl­nili všet­ky slová toh­to zákona!

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček