Evanjelický › Žalmy › 55

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Ponosa na zlomyseľných nepriateľov a neverných priateľov1 Pre hudob­ný pred­nes na strunovom nás­troji. Vy­učujúci žalm Dávidov.
2 Bože, počúvaj moju mod­lit­bu a ne­skrývaj sa pred mojím úpením!
3 Venuj mi po­zor­nosť a vy­slyš ma, zmietam sa vo svojich myšlien­kach a vzdychám
4 pre krik ne­priateľa a ú­tlak bez­božníka, lebo váľajú na mňa nešťas­tie, na­pádajú ma v hneve.
5 Srd­ce sa mi zvíja v hrudi a popad­li ma hrôzy smr­ti;
6 strach i chvenie prišli na mňa, úžas ma za­strel.
7 Tu po­vedal som: Kiežby som mal peruť ako holubica, zaletel by som a býval in­de!
8 Veru, ďaleko by som ušiel, po­budol by som na púšti. Sela.
9 Náh­lil by som sa do útočis­ka pred prud­kým vet­rom, po­vích­ricou.
10 Zmäť ich, ó Pane, jazyky im roz­deľ, bo vidím násilie a ne­svár v mes­te.
11 Vo dne i v noci ho ob­chádzajú po jeho múroch, upro­stred neho je neresť a lopota.
12 Skaza je v ňom, ú­tlak ani pod­vod ne­miz­nú z jeho námes­tia.
13 Lebo nie ne­priateľ ma tupí, to by som zniesol, nie nenávist­ník môj sa stavia nado mňa, pred ním by som sa ukryl.
14 Ale ty si človek mne rov­ný, môj priateľ a môj známy,
15 s ktorým sme žili v slad­kom spoločen­stve, v dome Hos­podinovom sme chodievali v hlučnom sprievode!
16 Nech ich sm­rť pri­kvačí, nech zo­stúpia zaživa do pod­svetia! Pre­tože nešľachet­nosť je v ich príbyt­koch, aj v ich vnút­ri.
17 Ale ja k Bohu volám a Hos­podin mi po­môže.
18 Večer i ráno, i na polud­nie roz­mýšľam a vzdychám, a On počuje môj hlas.
19 Vy­kúpi v po­koji moju dušu z boja, ktorý vediem, hoci mnohí sú proti mne.
20 Boh počuje, a Ten, čo tróni od vekov, ich po­korí; Sela, lebo sa nech­cú zmeniť a Boha sa neboja.
21 Vy­strel ruku proti svoj­mu priateľovi, znes­vätil svoju zmluvu.
22 Jeho ús­ta sú hladšie ako mas­lo, no srd­ce jeho samý boj; jeho slová sú jem­nejšie než olej, ale sú to vy­tasené meče.
23 Na Hos­podina uvrh­ni svoje bremeno, a On ťa ud­rží; On ni­kdy nedopus­tí, aby sa klátil spravod­livý.
24 Ale Ty, Bože, zvrh­neš ich do jamy naj­hl­bšej; mužovia krvi a klamu nedožijú sa polo­vice svojich dní. Ale ja v Teba dúfam.