Evanjelický › Príslovia › 19

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Lepší je chudob­ný, ktorý chodí vo svojej bez­úhon­nos­ti, ako človek po­krivených úst, ktorý je blázon.
2 Snaha bez po­znania nie je dob­rá, kto beží prenáh­lene, zmýli si ces­tu.
3 Človeka vlast­né bláz­nov­stvo zvedie na sces­tie, ale jeho srd­ce sa hnevá na Hos­podina.
4 Bohat­stvo rozm­nožuje počet priateľov, ale chudob­ného opúšťa jeho priateľ.
5 Falošný svedok ne­os­tane bez tres­tu, a ten, kto dýcha lžou, sa nezach­ráni.
6 Mnohí sa líškajú vznešenému, a každý je priateľom tomu, kto roz­dáva dary.
7 Chudob­ného nenávidia všet­ci jeho bratia, tým viac sa ho stránia priatelia. Ženie sa za nimi slovami, ale niet ich.
8 Kto zís­kava um, miluje svoj život, kto za­chováva roz­um­nosť, dob­re sa mu po­vedie.
9 Falošný svedok ne­os­tane bez tres­tu, a ten, kto dýcha lžou, za­hynie.
10 Ne­stačí bláz­novi blaho­byt, ani ot­rokovi, aby panoval nad kniežat­mi.
11 Chápavosť robí človeka zhovievavým a je mu cťou pre­hliad­nuť hriech.
12 Ako revanie levíčaťa je hnev kráľov, ale jeho lás­kavosť je ako rosa na rast­line.
13 Bláz­nivý syn je na skazu svoj­mu ot­covi a šk­riep­ky ženy sú sťa ne­pres­taj­né kvap­kanie cez strechu.
14 Dom i majetok dedia sa po ot­coch, ale roz­um­ná žena je od Hos­podina.
15 Lenivosť ponára do tvr­dého spán­ku a ned­balý človek bude hladovať.
16 Kto za­chováva pri­kázanie, za­chová si život, zo­mrie však, kto ned­bá na svoje ces­ty.
17 Hos­podinovi požičiava, kto sa zmilúva nad chudob­ným. On mu od­platí jeho dob­ro­denie.
18 Tres­taj syna, kým je ešte nádej, ale nedaj sa strh­núť k tomu, aby si ho usmr­til.
19 Veľký hnev musí znášať po­kutu, ak sa ho však snažíš od­strániť, ešte ho zväčšíš.
20 Po­slúchaj radu a prij­mi na­pomenutie, aby si na­pokon bol múd­ry.
21 Je veľa myšlienok v srd­ci človeka, ale rada Hos­podinova sa uskutoční.
22 Zis­kom človeka je jeho dob­rota , a lepší je chudob­ný ako klamár.
23 Bázeň pred Hos­podinom vedie k životu; ten, kto ju má, od­počíva sýty, nenavštívi ho nešťas­tie.
24 Lenivec siah­ne rukou do misy, ale k ús­tam ju už ne­stiah­ne.
25 Ak zbiješ po­smešníka, pros­tý sa stane opatr­ným, ak po­kar­háš roz­um­ného, zís­ka po­znanie.
26 Kto zle za­ob­chádza s ot­com a vy­háňa mat­ku, je haneb­ným a po­tup­ným synom.
27 Pre­staň, syn môj, počúvať na­pomenutia, a za­túlaš sa od roz­um­ných slov.
28 Ničom­ný svedok po­smieva sa právu a ús­ta bez­božných chr­lia ne­právosť.
29 Na po­smešníkov pri­pravené sú prúty a na chrb­ty bláz­nov údery.