Evanjelický › Príslovia › 14

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Múd­rosť stavia svoj dom, bláz­nivosť ho však vlast­nými rukami rúca.
2 Kto sa bojí Hos­podina, žije statočne, ale kto Ním po­hŕda, chodí nerov­nými ces­tami.
3 V bláz­nových ús­tach je prút na jeho chr­bát, múd­rych však chránia ich vlast­né pery.
4 Kde niet volov, nieto obilia, ale sila volov spôsobuje hoj­né úrody.
5 Ver­ný svedok ne­klame, ale falošný svedok chr­lí lož.
6 Po­smešník hľadá múd­rosť, ale nadar­mo, avšak pre roz­um­ného je po­znanie ľah­ké.
7 Odíď od bláz­na, aj tak tam ne­poz­náš roz­um­né pery.
8 Opatr­ný múd­rosťou chápe svoju ces­tu, blázon sa svojou hlúposťou oklame.
9 Bláz­ni sa smejú z viny, ale medzi statočnými je blaho­vôľa.
10 Srd­ce po­zná svoju vlast­nú tr­p­kosť, ale cudzí ne­môže zdieľať ani jeho radosť.
11 Dom bez­božných bude spus­tošený, ale stánok úp­rim­ných bude pre­kvitať.
12 Nejed­na ces­ta vidí sa človeku správ­nou, ale jej koniec môže byť ces­tou k smr­ti.
13 Aj pri smiechu môže bolieť srd­ce, ale koniec rados­ti býva zár­mutok.
14 Od­pad­lík sa na­sýti svojimi ces­tami, ale dob­rý človek svojimi skut­kami.
15 Ne­skúsený verí každému slovíčku, ale opatr­ný dáva po­zor na svoj krok.
16 Múd­ry sa obáva a stráni zlého, ale blázon zúri a cíti sa bez­pečný.
17 Prch­ký sa do­púšťa bláz­nov­stva, avšak záker­ný upad­ne do nenávis­ti.
18 Ne­skúsení zdedia bláz­nov­stvo, ale opatr­ných korunujú po­znaním.
19 Zlí sa zo­hnú pred dob­rými a bez­božní pred bránou spravod­livého.
20 Chudob­ného nenávidí aj jeho blížny, bohatý má však mnoho priateľov.
21 Kto po­hŕda blížnym, hreší, kto má však súcit s bied­nymi, je blaho­slavený.
22 Či neb­lúdia tí, čo snujú zlé? Lás­ku a ver­nosť však žne, kto mys­lí na dob­ré.
23 Pri každej drine býva zisk, ale kde sú len reči, tam je nedos­tatok.
24 Korunou múd­rych je ich opatr­nosť, ale ven­com bláz­nov je bláz­nov­stvo.
25 Prav­divý svedok za­chraňuje život, kto vraví lož, je pod­vod­ník.
26 V báz­ni pred Hos­podinom je sil­ná nádej človeka, i jeho synom je On útočis­kom.
27 Bázeň pred Hos­podinom je žried­lom života, aby človek unikol osíd­lam smr­ti.
28 Sláva kráľova je v množs­tve ľudu, ale kde niet národa, tam je vladárova záhuba.
29 Tr­pez­livý je bohatý, ale prch­ký stupňuje bláz­nov­stvo.
30 Po­koj­ná myseľ je životom pre telo, ale žiar­livosť je hnilobou v kos­tiach.
31 Kto utláča slabého, tupí jeho Tvor­cu, ctí Ho však, kto sa zmilúva nad chudob­ným.
32 Bez­božný vlast­nou zlobou príde k pádu, ale spravod­livý má útočis­ko vo svojej bez­úhon­nos­ti.
33 V srd­ci roz­um­ného múd­rosť spočíva, ale čo je vo vnút­ri bláz­nov, sa po­zná.
34 Spravod­livosť dvíha národ, ale hriech je han­bou národov.
35 Múd­ry sluha má kráľovu priazeň, avšak jeho hnev stih­ne toho, kto si počína haneb­ne.