Evanjelický › Príslovia › 23

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Ďalších päť napomenutí1 Keď si sad­neš s panov­níkom jesť, dob­re si všímaj, čo je pred tebou,
2 a nôž si prilož na hrd­lo, ak máš veľkú chuť do jed­la.
3 Nebaž po jeho lahôd­kach, lebo je to klam­ný po­krm!
4 Ne­na­máhaj sa zís­kať bohat­stvo; pre­staň na to mys­lieť.
5 Ak vrh­neš naň po­hľad, už ho niet, lebo si spraví kríd­la sťa orol, ktorý letí k nebesiam.
6 Nejedz chlieb u ne­praj­ného a nebaž po jeho lahôd­kach,
7 lebo je to ako búr­ka v hrd­le: Po­vie ti: Jedz a pi! ale jeho srd­ce ti nie je na­klonené.
8 Vy­dáviš hlt, čo si pre­hl­tol, a pre­mr­háš svoje lichotivé slová.
9 Nehovor nič pred ušami bláz­na, lebo opo­vrh­ne tvojimi roz­um­nými slovami.
10 Ne­presunuj pras­tarú medzu a ne­vnikaj na pole sirôt!
11 Lebo ich zás­tan­ca je moc­ný, On po­vedie ich spor proti tebe.
12 Pris­pôsob si srd­ce k na­pomenutiu a uši k roz­um­ným rečiam.
13 Ne­zdráhaj sa tres­tať chlap­ca; nezom­rie, keď ho vy­šľaháš prútom.
14 Ty ho vy­šľaháš prútom, ale život mu za­chrániš pred pod­svetím.
15 Syn môj, ak tvoje srd­ce bude múd­re, aj moje srd­ce sa bude tešiť,
16 a plesať bude moje vnút­ro, keď tvoje pery budú vravieť správ­ne veci.
17 Nech tvoje srd­ce nehor­lí proti hriešnikom, ale každý deň radšej za bázeň pred Hos­podinom,
18 lebo jes­tvuje budúc­nosť a tvoja nádej nez­hynie.
19 Počúvaj, syn môj, a buď múd­ry, veď svoje srd­ce rov­nou ces­tou!
20 Ne­pat­ri medzi pijanov vína, ani medzi žráčov mäsa,
21 lebo pijan i žráč schudob­nie a ospan­livosť ob­lieka do han­dár.
22 Po­slúchaj svoj­ho ot­ca, ktorý ťa splodil, a ne­pohŕdaj mat­kou, keď zo­star­la.
23 Kúp si prav­du! Ne­predaj múd­rosť, poriadok a roz­um­nosť!
24 Radost­ne môže jasať otec spravod­livého, a kto splodil múd­reho, môže sa tešiť z neho.
25 Nech sa raduje z teba tvoj otec a tvoja mat­ka, nech jasá tvoja rodička!
26 Syn môj, daj mi svoje srd­ce, nech si tvoje oči obľúbia moje ces­ty!
27 Lebo ne­vies­t­ka je jamou hl­bokou a cudzia žena úz­kou stud­nicou.
28 Aj ona chys­tá ú­klady ako lúpežník a medzi ľuďmi rozm­nožuje ne­ver­ných.
29 Kto vzdychá? Kto má žiaľ? Kto sa vadí? Kto sa ponosuje? Kto má bez príčiny rany? Kto má kal­né oči?
30 Tí, čo dlho vy­sedávajú nad vínom, tí, čo vchádzajú skúsiť miešaný nápoj.
31 Ne­pozeraj na víno, ako čer­venie, ako sa per­lí v po­hári a hlad­ko zbeh­ne.
32 Na­koniec hryzie ako had a štípe ako zmija.
33 Oči ti budú vidieť čud­né veci a tvoja myseľ bude hovoriť zvrátene.
34 Budeš ako ten, čo sa ukladá spať na šírom mori, ako ten, čo leží na vr­chole stožiara.
35 Ud­reli ma, nebolelo ma to. Bili ma, necítil som to. Kedy sa pre­budím? Pôj­dem to zase hľadať.