Evanjelický › Príslovia › 16

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Človek môže usporiadať svoje myšlien­ky, ale od­poveď na jazyku po­chádza od Hos­podina.
2 Všet­ky ces­ty sa človeku zdajú čis­tými, ale Hos­podin skúša duchov.
3 Uvaľ na Hos­podina svoje diela a tvoje úmys­ly sa zdaria.
4 Hos­podin učinil všet­ko cieľu pri­merane, aj bez­božného na deň po­hromy.
5 Každé pyšné srd­ce je ohav­nosťou Hos­podinovi; ruku na to, že nezos­tane bez tres­tu!
6 Lás­kou a ver­nosťou zmieruje sa vina, a bázňou pred Hos­podinom vyh­neme sa zlému.
7 Keď sa Hos­podinovi páčia ces­ty človeka, On naladí k po­koju voči nemu aj jeho ne­priateľa.
8 Lepšie je málo so spravod­livosťou ako veľké príj­my s ne­spravod­livosťou.
9 Myseľ človeka si pre­mys­lí ces­tu, ale Hos­podin riadi jeho krok.
10 Boží výrok je na perách kráľa, jeho ús­ta sa ne­pomýlia pri roz­sud­ku.
11 Váha a pravé mis­ky sú Hos­podinove, Jeho dielom sú všet­ky závažia v mešci.
12 Je nehaneb­nosťou, keď sa kráľ do­púšťa bez­božnos­ti, lebo trón stojí pev­ne spravod­livosťou.
13 Spravod­livé pery sa páčia kráľovi, miluje toho, kto úp­rim­ne hovorí.
14 Hnev kráľa je po­sol smr­ti, ale múd­ry človek ho uzmieri.
15 Jas­ná tvár kráľova znamená život a jeho priazeň je ako ob­lak jar­ného dažďa.
16 Nadobud­núť múd­rosť je lepšie ako rýdze zlato, za­dovážiť si roz­um­nosť je vzác­nejšie ako strieb­ro.
17 Ces­ta statočných sa vy­hýba zlu, život si chráni, kto bdie nad svojím správaním.
18 Pýcha pri­chádza pred skazou a na­mys­lenosť ducha pred pádom.
19 Lepšie je byť skrom­ným s po­kor­nými, ako deliť sa o korisť s pyšnými.
20 Kto dbá na slovo, na­chádza dob­ro, a kto dúfa v Hos­podina, je blaho­slavený.
21 Múd­ry srd­com býva označovaný za roz­um­ného, a vľúd­na reč zvyšuje pre­svedčivosť.
22 Roz­um je prameňom života tým, ktorí ho majú, ale bláz­nov­stvo je tres­tom bláz­nom.
23 Myseľ múd­reho robí jeho ús­ta roz­um­nými a na perách rozm­nožuje pre­svedčivosť.
24 Lás­kavé reči sú plás­tom medu, slad­kosťou pre dušu, zdravím pre kos­ti.
25 Nejed­na ces­ta vidí sa človeku správ­na, ale na­koniec sú to ces­ty smr­ti.
26 Ten, kto sa lopotí, robí to kvôli sebe, lebo hlad­né ús­ta ho po­háňajú.
27 Naničhod­ník chys­tá zlo, jeho reč je ako spaľujúci oheň.
28 Zvrátený človek vy­voláva svár a ohovárač roz­lučuje priateľov.
29 Násil­ník zvádza svoj­ho blížneho a vedie ho nedob­rou ces­tou.
30 Kto klopí oči, zmýšľa pre­vrátené veci, kto za­tína pery, už vy­konal zlo.
31 Oz­dob­nou korunou sú šediny, na­chodia ju na ces­te spravod­livos­ti.
32 Lepšie je byť tr­pez­livým, ako byť udat­ným, lepšie je ov­ládať sa, ako zau­jať mes­to.
33 Lós sa hádže do podol­ka, ale každé roz­hod­nutie závisí od Hos­podina.