Evanjelický › Príslovia › 20

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Od vína je človek po­smešník, od opoj­ného nápoja krikľúň. Ne­zmúd­rie nik, kto sa od nich po­táca.
2 Ako revanie levíčaťa je hroz­ba kráľova; kto ho roz­hnevá, hreší proti vlast­nému životu.
3 Je cťou pre človeka držať sa ďaleko od sporu, a blázon je každý, kto vy­buch­ne v hneve.
4 Lenivec v jeseni ne­orie. Keď po­tom za žat­vy hľadá, niet ničoho.
5 Rada v srd­ci človeka je ako hl­boké vody, ale roz­um­ný muž z nej načer­pá.
6 Mnohí sa chvália svojou dob­rotou, ale kto náj­de spoľah­livého muža?
7 Spravod­livý kráča vo svojej bez­úhon­nos­ti, blaho­slavené budú jeho deti po ňom.
8 Kráľ, ktorý sedí na sud­cov­skej stolici, vy­súdi svojím po­hľadom všet­ko zlé.
9 Kto môže po­vedať: Očis­til som si srd­ce, čis­tý som od svoj­ho hriechu?
10 Dvojaké závažie a dvojaká miera, obi­dvoje je ohav­nosťou Hos­podinovi.
11 Už zo skut­kov chlap­ca sa dá po­znať, či je jeho konanie čis­té a správ­ne.
12 Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré vidí - oboje učinil Hos­podin.
13 Ne­miluj spánok, aby si ne­schudob­nel, ot­vor oči a na­sýtiš sa chleba.
14 Zlé, zlé! - vraví, kto kupuje; keď však odíde, po­tom sa chváli.
15 Je mnoho zlata a korálov, ale najv­zác­nejšou oz­dobou sú chápavé pery.
16 Vez­mi mu šaty, lebo sa za­ručil za iného, a vez­mi od neho záloh za cudzích.
17 Človeku chutí chlieb zís­kaný klamom, ale na­koniec sa mu ús­ta na­pl­nia š­tr­kom.
18 Plány uskutočňuj po porade a voj­nu veď s múd­rou roz­vahou!
19 Kto chodí ako ohovárač, od­haľuje taj­nos­ti; pre­to ne­maj dočinenia s klebet­níkom.
20 Kto zlorečí svoj­mu ot­covi alebo mat­ke, toho svieca zhas­ne, keď na­stane tma.
21 Dedičs­tvo na počiat­ku chvat­ne zís­kané na­koniec nebude požeh­nané.
22 Nehovor: Od­platím za zlé! Dúfaj v Hos­podina, On ti po­môže.
23 Dvojaké závažie je ohav­nosťou Hos­podinovi a falošná váha nie je dob­rá.
24 Hos­podin riadi kroky muža; ako môže človek roz­umieť svojej ces­te?
25 Je osíd­lom pre človeka neroz­vážne po­vedať: Sväté! a len po daných sľuboch roz­mýšľať.
26 Múd­ry kráľ súdi bez­božných, a po­tom pus­tí na nich koleso.
27 Hos­podin bdie nad dychom človeka, skúma najv­nútor­nejšie čas­ti jeho tela.
28 Dob­rota a ver­nosť za­chováva kráľa a dob­rotou podopiera svoj trón.
29 Okrasou mláden­cov je ich sila, oz­dobou star­cov ich šediny.
30 Kr­vavé mod­riny sú liečivou masťou na zlého, údery čis­tia najv­nútor­nejšie čas­ti tela.