Evanjelický › Príslovia › 12

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Kto miluje kázeň, miluje po­znanie, kto však nenávidí kar­hanie, je hlúpy.
2 Dob­rý do­sahuje priazeň Hos­podina, ale pod­liaka On od­súdi.
3 Človek ne­stojí pev­ne bez­božnosťou, ale koreň spravod­livých sa ne­poh­ne.
4 Súca žena je korunou svoj­ho manžela, ale tá, čo ho do han­by pri­vádza, je ako kos­tižer v jeho kos­tiach.
5 Myšlien­ky spravod­livých sú správ­ne, úmys­ly bez­božných sú klam­stvo.
6 Slová bez­božných sú kr­vavé ú­klady, ale statočných za­chraňujú ich ús­ta.
7 Bez­božní budú vy­vrátení a nebude ich, ale dom spravod­livých bude stáť.
8 Človeka chvália podľa jeho roz­um­nos­ti, ale po­hr­d­nú tým, kto má pre­vrátené srd­ce.
9 Lepšie je byť ne­váženým, a pracovať pre seba, ako sa robiť vznešeným, a mať nedos­tatok chleba.
10 Spravod­livý po­zná po­treby svoj­ho dobyt­ka, ale srd­ce bez­božných je ukrut­né.
11 Kto si ob­rába pole, bude mať do­sť chleba, ale kto sa zháňa po már­nos­tiach, ne­má roz­um.
12 Pev­nosť zlých bude zničená, ale koreň spravod­livých po­tr­vá.
13 Zlý sa za­pletie prie­stup­kom perí, ale spravod­livý vy­j­de zo súženia.
14 Z ovocia svojich úst každý bude na­sýtený dob­rým, človek do­stane od­platu za to, čo spravil inému.
15 Bláz­novi sa vidí jeho ces­ta správ­nou, múd­ry však po­slúcha radu.
16 Blázon prejaví svoju mr­zutosť ih­neď, ale opatr­ný človek skrýva svoju han­bu.
17 Kto vy­slovuje prav­du, hlása spravod­livosť, falošný svedok však vy­slovuje klam.
18 Kto neroz­vážne hovorí, akoby bodal mečom, ale jazyk múd­rych lieči.
19 Prav­divé pery ob­stoja naveky, ale falošný jazyk len na chvíľu.
20 Pod­vod je v srd­ci tých, čo snujú zlé, radosť však majú, ktorí dávajú rady k po­koju.
21 Ne­prihodí sa spravod­livým nijaké nešťas­tie, ale bez­božní sú pl­ní po­hrôm.
22 Klam­né pery sú ohav­nosťou Hos­podinovi, ale tí, čo ver­ne konajú, sa Mu páčia.
23 Opatr­ný človek za­krýva to, čo vie, ale srd­ce bláz­nov vy­kričí svoju bláz­nivosť.
24 Ruka usilov­ných bude vlád­nuť, ale lenivá bude konať nútenú prácu.
25 Ustaros­tenosť v srd­ci skľučuje človeka, ale dob­ré slovo mu spôsobuje radosť.
26 Spravod­livý sa od­vracia od zlého, ale ces­ta bez­božných vedie na sces­tie.
27 Lenivec ne­upečie, čo ulovil, ale usilov­nosť človeka je vzác­nym imaním.
28 Na chod­níku spravod­livos­ti je život, ale ces­ta od­pad­nutia vedie k smr­ti.