EvanjelickýPríslovia31

Príslovia

Príslovia Lemúélove1 Slová Lemúéla, kráľa z Mas­sy, ktorým ho učila jeho mat­ka.
2 Čo, syn môj? Čo, syn môj­ho života? Čo, syn môj, sľub­mi vy­mod­lený?
3 Nedávaj svoju silu ženám, ani svoje bed­rá tým, čo ničia kráľov.
4 Ne­pat­rí sa kráľom, Lemúél, ne­pat­rí sa kráľom piť víno, ani panov­níkom za nápojom opoj­ným túžiť.
5 Aby ne­popíjali a nezabud­li na zákon a ne­prev­racali právo všet­kých bedárov.
6 Hynúcemu dávaj­te nápoj opoj­ný a víno za­tr­pk­nutým:
7 Nech sa na­pije a za­bud­ne na svoju chudobu a nech už ne­mys­lí na svoje út­rapy!
8 Ot­váraj svoje ús­ta za ne­mého, za právo všet­kých slabých.
9 Ot­váraj svoje ús­ta, súď spravod­livo a za­stávaj sa práva bedára i chudob­ného!
Chvála súcej ženy10 Kto náj­de súcu ženu? Jej hod­nota vy­soko je nad korále.
11 Srd­ce jej muža jej dôveruje a zisk mu nebude chýbať.
12 Robí mu dob­re, a nie zle, po všet­ky dni svoj­ho života.
13 Stará sa o vlnu a ľan, rada pracuje usilov­nými rukami.
14 Podobá sa ob­chod­ným lodiam, zďaleka prináša svoju po­travu.
15 Ešte za noci vstáva, vy­dáva po­krm svojej domác­nos­ti, aj svojim služob­níčkam, čo im pat­rí.
16 Po­mýšľa na pole a kupuje ho, z ovocia svojich rúk vy­sádza vinicu.
17 Opasuje si bed­rá silou a otužuje svoje ramená.
18 Pre­sviedča sa, že jej zisk je dob­rý, ani v noci nez­has­ne jej svieca.
19 Rukami siaha po pras­lici a jej prs­ty držia vreteno.
20 Ot­vára svoju dlaň bedárovi a ruky vy­stiera k chudob­nému.
21 Keď príde sneh, nebojí sa o svoju domác­nosť, všet­ka jej domác­nosť je dvoj­mo za­ob­lečená.
22 Sama si robí pri­krýv­ky, jem­ný ľan a pur­pur sú jej odevom.
23 Jej muž je známy v bránach, keď sedáva so staršími krajiny.
24 Vy­rába košele a predáva ich, i opas­ky kup­com do­dáva.
25 Sila a dôs­toj­nosť je jej odevom a s ús­mevom sa díva na budúci deň.
26 S múd­rosťou ot­vára svoje ús­ta, na jazyku má lás­kavé na­učenie.
27 Do­zerá na chod domác­nos­ti a nejedáva z chleba lenivos­ti.
28 Jej synovia vstanú a blaho­slavia ju a jej manžel ju tak­to chváli:
29 Mnohé ženy sa ukázali statočné, ale ty si ich všet­ky pred­stih­la.
30 Spanilosť je klam a krása je már­nosť; ale žena, ktorá sa bojí Hos­podina, za­sluhuje si po­chvalu.
31 Dožičte jej z ovocia rúk a nech ju jej skut­ky chvália v bránach!