Evanjelický › Príslovia › 6

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Nepremyslené záruky1 Syn môj, ak si sa za­ručil za svoj­ho blížneho a dal si ruku cudziemu,
2 za­plietol si sa do slov svojich úst, chytil si sa slovami vlast­ných úst,
3 teda urob toto, syn môj, a za­chrániš sa, lebo si sa do­stal do rúk svoj­ho blížneho: Choď, ponáhľaj sa a naliehaj na svoj­ho blížneho!
4 Nedožič spán­ku svojim očiam a driemot svojim mihal­niciam.
5 Vy­trh­ni sa ako gazela z jeho ruky a ako vtáča z ruky vtáčnika.
Výstraha pred lenivosťou6 Lenivec, choď k mrav­covi, po­zoruj jeho ces­ty, aby si zmúd­rel.
7 Hoci ne­má kniežatá, ani do­zor­cu, ani panov­níka,
8 chys­tá si v lete svoj chlieb, v žat­ve zbiera po­travu.
9 Do­kedy budeš vy­lihovať, lenivec? Kedy vstaneš zo svoj­ho spán­ku?
10 Ešte trochu po­spať, ešte trochu po­driemať, trochu ruky zložiť a ležať -
11 tvoja chudoba ťa pre­pad­ne ako tulák a nedos­tatok ako ozb­rojenec.
Proti podvodníkovi12 Naničhod­ník, ničom­ník je, kto chodí s falošnými rečami,
13 kto žmur­ká očami, znamenia dáva nohami, ukazuje prs­tami.
14 Zvrátenosť má v srd­ci, kuje zlé, stále roz­sieva ne­svár.
15 Pre­to náh­le príde naňho záhuba, naraz bude zdr­vený a nik ho ne­u­zdraví.
Chráň sa siedmich ohavností!16 Šesť vecí nenávidí Hos­podin a sedem je pre Neho ohav­nosťou:
17 pyšné oči, lživý jazyk a ruky prelievajúce ne­vin­nú krv,
18 srd­ce, čo záker­né zámery snuje, nohy, čo chvat­ne bežia k zlému,
19 falošného sved­ka, ktorý sipí lož, a toho, kto roz­sieva ne­svár medzi brat­mi.
Výstraha pred cudzoložstvom20 Syn môj, za­chovávaj pri­kázanie svoj­ho otca a ne­pohŕdaj poúčaním svojej mat­ky.
21 Pri­viaž si ich navždy na srd­ce, pri­pni na svoje hrd­lo.
22 Keď chodíš, nech ťa vedú, nech ťa strážia, keď ležíš, a keď sa zo­budíš, nech hovoria s tebou.
23 Lebo pri­kázanie je sviecou, na­učenie svet­lom a ces­tou života kar­havé na­pomínanie,
24 aby ťa chránili od zlej ženy, od úlis­ného jazyka cudzej ženy.
25 Ne­túž vo svojom srd­ci po jej kráse, nech ťa nechytí svojimi mihal­nicami.
26 Lebo ne­vies­t­ka stojí len peceň chleba, ale vy­datá žena poľuje na vzác­ny život.
27 Či môže človek zhr­núť oheň do svoj­ho lona, aby mu nez­horeli šaty?
28 Či môže nie­kto kráčať po žeravom uhlí, a ne­popáliť si nohy?
29 Tak ani ten, kto vchádza k žene svoj­ho blížneho, ne­uj­de tres­tu, ktokoľvek sa jej dot­kne.
30 Ne­pohŕdajú zlodejom, ak krad­ne, aby sa na­sýtil, keď hladuje;
31 ak ho do­chytia, vy­nah­radí to sedem­násob­ne, dá všet­ko, čo má v dome.
32 Avšak ten, kto cudzoloží so ženou, ne­má roz­um; chce si zničiť život, kto tak činí.
33 Stih­ne ho bit­ka i po­tupa a jeho po­hana ne­môže byť zo­tretá.
34 Lebo žiar­livosť robí muža zúrivým, v deň po­msty ne­poz­ná zľutovania.
35 Ned­bá na nijaké odškod­né a ne­pris­tane ani, keby si mu dal veľký ú­platok.