Evanjelický › Príslovia › 1

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Napomenutie k múdrosti1 Prís­lovia iz­rael­ského kráľa Šalamúna,
2 aby sa človek na­učil múd­ros­ti a káz­ni a porozumel roz­vážnym rečiam,
3 aby do­siahol po­učenie o múd­rom konaní, spravod­livos­ti, práve a statočnos­ti;
4 aby dali ne­skúsenému roz­um­nosť a mládeži po­znanie a roz­vahu.
5 Ak múd­ry po­slúcha, rozm­noží si vedomos­ti, roz­um­ný zís­ka umenie dať sa viesť,
6 chápať prís­lovia a podoben­stvá, slová mudr­cov a ich inotaje.
7 Bázeň pred Hos­podinom je počiat­kom po­znania; bláz­ni po­hŕdajú múd­rosťou a kázňou.
Výstraha pred zvodcami8 Počúvaj, syn môj, na­pomínanie svoj­ho otca a neza­vr­huj poúčanie svojej mat­ky,
9 lebo sú ľúbez­ným ven­com na tvojej hlave a šper­kom na tvojom hrd­le.
10 Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, ne­privoľuj!
11 Ak po­vedia: Poď s nami chys­tať kr­vavé ú­klady, záker­ne strieh­nuť na ne­vin­ného bez príčiny,
12 po­hl­tíme ich zaživa a zdravých ako zá­hrobie, ako tých, čo zo­stupujú do hrobu;
13 náj­deme roz­ličné drahocen­nos­ti, na­pl­níme si domy korisťou;
14 hoď si svoj lós medzi na­mi, všet­ci budeme mať jeden mešec;
15 syn môj, ne­vydaj sa s nimi na ces­tu, zdrž svoje nohy od ich chod­níkov!
16 Lebo ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa prelievať krv.
17 Veď nadar­mo sa rozp­res­tiera sieť, ak ju všet­ci ok­ríd­len­ci vidia.
18 Oni na vlast­nú krv strieh­nu, na­stavujú osíd­la proti vlast­nému životu.
19 Tak sa vodí každému, kto baží po zis­ku; to berie život tomu, kto ho má.
Múdrosť káže kajať sa20 Múd­rosť kričí na ulici, na námes­tiach vy­dáva svoj hlas.
21 Na vr­chu hradieb volá, pri vchodoch do mest­ských brán vraví svoje reči:
22 Vy ne­skúsení, do­kedy chcete milovať pros­totu? Do­kedy budú po­smievači túžiť po po­smechu a bláz­ni nenávidieť po­znanie?
23 Ob­ráťte sa k môj­mu kar­haniu! Vy­lejem na vás svoj­ho ducha, dám vám po­znať svoje slová.
24 Pre­tože ste sa zdráhali, keď som volala, nik si ne­všimol, keď som vy­stierala ruku;
25 ned­bali ste na moju radu a na moje kar­hanie ste nič nedali,
26 ja sa tiež budem smiať z vášho nešťas­tia, po­smievať sa budem, keď vás za­chváti hrôza,
27 keď sa priženie hrôza ako príval a pri­valí nešťas­tie ako vích­rica, keď doľah­ne na vás úz­kosť a súženie.
28 Vtedy ma budú volať, ale sa ne­oh­lásim, hľadať ma budú, ale nenáj­du.
29 Pre­tože nenávideli po­znanie, ne­vyvolili si bázeň pred Hos­podinom,
30 moju radu nech­celi, za­vr­h­li všet­ko moje kar­hanie:
31 Teraz budú jesť z ovocia svojich ciest a na­sýtia sa svojimi zámer­mi.
32 Lebo od­pad­líc­tvo za­bíja ne­skúsených a bez­starost­nosť hubí bláz­nov.
33 Kto však mňa počúva, bude bez­pečne bývať, bez staros­ti, bez strachu pred nešťas­tím.