EvanjelickýPríslovia28

Príslovia

1 Bez­božný uteká, hoci ho ni­kto neženie, ale spravod­livý sa cíti bez­pečný ako levíča.
2 Pre hriešnosť krajiny sa čas­to menia kniežatá, ale pod chápavým a roz­um­ným mužom ustália sa po­mery.
3 Bez­božný muž, ktorý utláča chudob­ných, je ako ničiaci dážď, po ktorom nieto chleba.
4 Tí, čo opúšťajú náuku, chvália bez­božného, tí, ktorí za­chovávajú náuku, stavajú sa mu na od­por.
5 Zlí ľudia nechápu, čo je správ­ne, tí však, ktorí hľadajú Hos­podina, chápu všet­ko.
6 Lepší je chudob­ný, ktorý chodí vo svojej bez­úhon­nos­ti, ako boháč, ktorý kráča krivými ces­tami.
7 Kto za­chováva náuku, je roz­um­ný syn, kto sa však stýka so žráčmi, robí han­bu ot­covi.
8 Kto si rozm­nožuje imanie úžerou a úrok­mi, zhromažďuje pre toho, kto sa zľutováva nad chudob­nými.
9 Ak si nie­kto od­vracia ucho, aby ne­počul náuku, aj jeho mod­lit­ba je ohav­nosťou.
10 Kto zvádza statočných na zlú ces­tu, sám do vlast­nej jamy spad­ne, ale bez­úhon­ní zdedia požeh­nanie.
11 Boháč sám seba po­kladá za múd­reho, ale roz­um­ný bedár ho od­halí.
12 Veľká je sláva, keď plesajú spravod­liví, keď však po­vs­tanú bez­božní, ľudia sa skrývajú.
13 Ten, kto za­krýva svoje pre­vinenia, nebude mať ús­pech, kto však ich vy­zná a opus­tí, dôj­de milo­sr­den­stva.
14 Blaho­slavený človek, ktorý vždy zo­stáva v báz­ni, kto si však za­tvr­dzuje srd­ce, upadá do nešťas­tia.
15 Vrčiaci lev a útočiaci med­veď je bez­božný panov­ník nad úbohým ľudom.
16 Nerozum­né knieža je veľký vy­dierač, kto však nenávidí mrz­ký zisk, bude dlho žiť.
17 Človek poškvr­nený ľud­skou kr­vou bude až po hrob tulákom; nech ho nik ne­pod­porí.
18 Kto žije bez­úhon­ne, bude za­chránený, kto chodí krivými ces­tami, na jed­nej pad­ne.
19 Kto ob­rába svoje pole, má do­sýta chleba, ale kto sa zháňa za darom­nicami, na­sýti sa chudoby.
20 Ver­ný muž bude hoj­ne požeh­naný, ale trest ne­minie toho, kto chce rých­lo zbohat­núť.
21 Nie je dob­ré nad­ržiavať nie­komu, ale nie­kto sa už pre skyvu chleba do­púšťa prie­stup­ku.
22 Závist­livec sa ženie za majet­kom, ne­vie však, že aj na neho príde núdza.
23 Kto kar­há človeka, náj­de na­pokon viac vďačnos­ti ako ten, kto sa mu zalieča jazykom.
24 Kto okrad­ne otca alebo mat­ku, a hovorí, že to nie je prie­stupok, je spoločníkom záhub­cu.
25 Lakomec roz­dúchava spor, ale kto dúfa v Hos­podina, bude mať hoj­nosť.
26 Kto sa spolieha na svoj um, je po­chabý, ale kto chodí múd­ro, ten sa za­chráni.
27 Kto dáva chudob­nému, ne­má nedos­tatok, ale toho, kto si od­vracia oči, budú veľmi pre­klínať.
28 Keď po­vs­távajú bez­božní, ľudia sa skrývajú, keď však za­hynú, spravod­liví sa množia.